Čo je digitálne múzeum a prečo nemusí existovať iba na internete

Keď sa povie múzeum, väčšina ľudí si predstaví vitríny, historické predmety, obrazy, informačné tabule a sprievodcu. Moderné múzejníctvo však čoraz častejšie pracuje aj s projekciami, dotykovými obrazovkami, interaktívnymi mapami, 3D modelmi, mobilnými aplikáciami, virtuálnou a rozšírenou realitou či digitálnymi archívmi. Práve v tomto prostredí vzniká pojem digitálne múzeum.

Digitálne múzeum pritom nemusí znamenať múzeum, ktoré existuje výlučne vo virtuálnom priestore. Presnejšie je chápať ho ako múzeum alebo múzejný projekt, ktorý využíva digitálne technológie na dokumentovanie, interpretáciu, prezentáciu alebo sprístupňovanie zbierok a príbehov. Digitálna vrstva môže existovať priamo v budove múzea, mimo nej na internete alebo súčasne v oboch prostrediach. Aj profesijné materiály ICOM venujúce sa digitálnym múzeám zahŕňajú široké spektrum riešení od digitálnych archívov a multimediálnych sprievodcov až po 3D rekonštrukcie a virtuálne prostredia.

Základná funkcia múzea sa pritom nemení. Medzinárodná rada múzeí ICOM definuje múzeum ako stálu neziskovú inštitúciu v službách spoločnosti, ktorá skúma, zhromažďuje, uchováva, interpretuje a vystavuje hmotné aj nehmotné dedičstvo. Digitálne technológie môžu všetky tieto činnosti rozšíriť, nemali by ich však nahrádzať samoúčelným technologickým efektom. Aj odborná diskusia v rámci ICOM upozorňuje, že digitálna technológia by mala byť predovšetkým prostriedkom interpretácie a komunikácie, nie cieľom výstavy sama osebe. Dobré digitálne múzeum preto nie je zbierkou obrazoviek rozmiestnených po miestnosti. Technológia má návštevníkovi pomôcť pochopiť niečo, čo by bolo prostredníctvom klasickej vitríny náročné vysvetliť.

Ako digitálne technológie menia návštevu múzea

Predstavme si napríklad archeologický nález, z ktorého zostalo iba niekoľko fragmentov. Návštevník môže vidieť originálny predmet vo vitríne a súčasne jeho digitálnu rekonštrukciu v pôvodnej podobe. Pri historickej budove môže digitálny model ukázať, ako vyzerala pred stovkami rokov. V rámci obrazu sa dajú interaktívne zobraziť jednotlivé vrstvy maľby, výsledky reštaurovania či prípravná kresba. Pri prírodovednej expozícii možno kostru zvieraťa digitálne „oživiť“ a ukázať jeho pohyb.

Práve tu je najväčšia sila digitálneho múzea, nevytláča originálny predmet, ale pridáva k nemu ďalšiu vrstvu informácií, kontextu a zážitku. Digitálne múzeum navyše môže pokračovať aj za stenami samotnej inštitúcie. Smithsonian napríklad ponúka virtuálne prehliadky svojho National Museum of Natural History a prostredníctvom digitálnych databáz sprístupňuje milióny záznamov, fotografií, audiovizuálnych materiálov a ďalších digitalizovaných objektov. Jeho Smithsonian 3D umožňuje vybrané predmety skúmať aj ako priestorové digitálne modely.

Takéto riešenia sú dôležité aj preto, že múzejné depozitáre často obsahujú podstatne viac predmetov, než môže byť fyzicky vystavených naraz. Digitálny priestor umožňuje sprístupniť ďalšie časti zbierok návštevníkom, školám aj výskumníkom bez toho, aby bolo potrebné každý predmet fyzicky vystavovať. Smithsonian je dobrým príkladom, jeho online vyhľadávanie dnes zahŕňa viac ako 18 miliónov záznamov z múzejných, archívnych a knižničných zbierok.

Čo je VR a ako sa virtuálna realita využíva v múzeách

VR, teda virtual reality alebo virtuálna realita, vytvára počítačovo generované prostredie, do ktorého sa používateľ prostredníctvom VR headsetu vizuálne a priestorovo ponorí. Headset sleduje pohyb hlavy a pri modernejších systémoch aj polohu používateľa či ovládačov, takže virtuálny svet reaguje na jeho pohyb. Meta opisuje VR ako technológiu vytvárajúcu počítačovo simulované prostredie, v ktorom sa používateľ môže cítiť, akoby bol priamo jeho súčasťou. V múzeu je zásadnou vlastnosťou VR to, že návštevníka môže preniesť niekam, kam sa fyzicky dostať nemôže.

Môže sa ocitnúť v zaniknutom meste, prejsť sa rekonštruovanou historickou budovou, vstúpiť do ateliéru umelca, pozrieť sa na archeologické nálezisko pred jeho zničením alebo preskúmať objekt v mierke, ktorá by v realite nebola možná. Pri archeológii a histórii môže byť napríklad zachovaná iba časť stavby. VR dokáže podľa dostupných odborných podkladov rekonštruovať celé prostredie a návštevník následne namiesto abstraktnej predstavy vidí priestor v približnej pôvodnej mierke. Podobný princíp sa dá využiť aj opačne. Predmet, ktorý je príliš malý, krehký, vzdialený alebo uložený v depozitári, možno zväčšiť a preskúmať v digitálnej podobe.

Výskum využitia VR a AR v múzejnom vzdelávaní vo všeobecnosti poukazuje na pozitívny potenciál týchto technológií pri zapojení návštevníkov, učení a vnímaní expozície. Odborníci však zároveň upozorňujú, že technológia musí vychádzať z potrieb návštevníka a cieľa expozície. Ak je použitá iba preto, aby výstava pôsobila modernejšie, môže od samotného kultúrneho obsahu naopak odvádzať pozornosť.

VR dokáže rekonštruovať to, čo už neexistuje

Pre historické múzeá je mimoriadne zaujímavá možnosť vytvárať digitálne rekonštrukcie miest a udalostí. Návštevník môže stáť v dnešnej miestnosti, no po nasadení headsetu sa jej podoba zmení na historickú verziu. Môže sledovať vývoj priestoru v rôznych obdobiach, porovnávať architektonické fázy alebo si prezrieť predmety v kontexte, pre ktorý boli pôvodne vytvorené. Virtuálna realita teda dokáže odpovedať na otázku, ktorú si návštevníci pri historických exponátoch kladú veľmi často: Ako to vyzeralo v skutočnosti?

Jedným zo známych príkladov využitia VR vo veľkom múzeu bola skúsenosť Mona Lisa: Beyond the Glass v parížskom Louvri. Návštevník sa prostredníctvom virtuálnej reality mohol dostať za fyzické bariéry, ktoré bežne oddeľujú návštevníkov od obrazu, a dozvedieť sa viac o diele a jeho detailoch prostredníctvom virtuálneho priestoru. Projekt vznikol v spolupráci Louvru a HTC Vive Arts. Tento VR zážitok je dodnes dostupný pre virtuálnu realitu zadarmo na stiahnutie cez steam.

VR teda nemusí znamenať iba virtuálnu prehliadku celej budovy. Môže byť samostatnou zastávkou v expozícii, ktorá vysvetľuje konkrétny predmet, miesto alebo udalosť.

Čo je AR a prečo sa do múzeí hodí iným spôsobom ako VR

AR, augmented reality alebo rozšírená realita, pridáva digitálny obsah do reálneho sveta namiesto toho, aby reálny svet úplne nahradila. Google ARCore tento princíp opisuje ako prepájanie fyzického a digitálneho sveta. Pri mobilnej AR môže návštevník používať kameru telefónu alebo tabletu a na obraze reálneho prostredia sa zobrazia ďalšie 2D alebo 3D prvky. Rozdiel medzi VR a AR je preto v múzeu pomerne jednoduchý. Pri VR sa návštevník presunie do digitálneho prostredia. Pri AR zostáva v skutočnom múzeu a digitálna informácia sa pridáva k tomu, čo práve vidí.

To je mimoriadne vhodné pri exponátoch, pri ktorých chce múzeum zachovať priamy kontakt návštevníka s originálom. Predstavme si kostru vyhynutého zvieraťa. Návštevník na ňu namieri tablet a na displeji sa na kostru postupne pridajú svaly, koža a animácia pohybu.

Presne na podobnom princípe fungoval známy projekt Skin & Bones v Smithsonian National Museum of Natural History. Smithsonian vytvoril aplikáciu pre svoju Bone Hall, ktorá využívala 3D rozšírenú realitu a sledovanie objektov. Pri trinástich vystavených kostrách umožňovala návštevníkom vidieť ďalšiu digitálnu vrstvu a lepšie pochopiť vzhľad a fungovanie daných živočíchov.

Keď digitálny svet vstupuje do reality: AR a MR v múzeách

AR je veľmi vhodná aj pre historické budovy a archeologické lokality. Digitálna rekonštrukcia sa môže zobraziť priamo na mieste, kde kedysi stála pôvodná stavba. Používateľ teda súčasne vidí zachované ruiny aj ich rekonštruovanú podobu. Múzeum nemusí byť pri AR odkázané iba na telefón návštevníka. Rozšírený alebo zmiešaný digitálny obsah možno zobrazovať prostredníctvom špecializovaných okuliarov.

Veľmi dobrým aktuálnym príkladom je Visions of Nature v Natural History Museum v Londýne. Návštevníci používajú Microsoft HoloLens 2 a počas približne dvadsaťminútového zážitku stále vidia fyzický priestor aj ľudí okolo seba, no súčasne sa pred nimi objavujú interaktívne 3D objekty a živočíchy. Projekt návštevníka prenáša do predstavy prírody o sto rokov v budúcnosti a pracuje s ôsmimi rôznymi ekosystémami. Londýnske Natural History Museum uvádza, že túto mixed reality skúsenosť za rok 2025 absolvovalo viac ako 52 000 návštevníkov a v roku 2026 pokračuje.

V praxi sa preto okrem VR a AR používa aj pojem MR, mixed reality, zmiešaná realita, pri ktorej sú fyzické a virtuálne prvky ešte tesnejšie prepojené a návštevník môže s digitálnym obsahom reagujúcim na reálny priestor interagovať. Natural History Museum napríklad výslovne uvádza, že pri Visions of Nature návštevníci súčasne interagujú s fyzickým aj virtuálnym prostredím.

Ako môže vyzerať digitálne múzeum v praxi

VR a AR sú iba dve z množstva možností. V dobre navrhnutom digitálnom múzeu sa môžu navzájom dopĺňať viaceré technológie.

Interaktívne stoly a mapy

Veľká dotyková plocha môže zobrazovať historické mapy, rodokmene, časové osi alebo vývoj mesta. Návštevník si vyberá obdobia, približuje časti mapy a porovnáva ich medzi sebou. Oproti klasickej mape môže jeden interaktívny stôl obsahovať stovky vrstiev informácií bez toho, aby bol priestor zahltený textovými panelmi.

Projekčný mapping

Projektor nemusí premietať iba na klasické plátno. Obraz možno presne prispôsobiť tvaru knihy, modelu budovy, reliéfu krajiny alebo celej miestnosti. Výsledkom môže byť napríklad fyzický model mesta, na ktorom sa pomocou projekcie postupne menia historické obdobia, trasy vojsk, rozvoj železníc alebo hranice územia.

Interaktívne knihy

Na prvý pohľad ide o fyzickú knihu, no nad ňou pracuje kamera, projektor a ďalšie senzory. Systém rozpoznáva stránky a dopĺňa na ne animácie, video, text alebo ďalšie interaktívne prvky. Návštevník tak stále listuje skutočnou knihou, no jej obsah sa pohybuje, mení a reaguje na jeho dotyk.

Veľmi dobrým príkladom toho, že digitálne múzeum nemusí návštevníka zatvoriť do VR headsetu, je Landesmuseum Zürich, teda Švajčiarske národné múzeum v Zürichu. V stálej expozícii Ideas of Switzerland sa múzeum venuje myšlienkam a osobnostiam, ktoré ovplyvnili podobu moderného Švajčiarska. Východiskom sú diela štyroch autorov, Henriho Dunanta, Jeana Jacquesa Rousseaua, Jána Kalvína a Petermanna Etterlina. Samotné múzeum uvádza ako súčasť expozície interaktívne knihy od spoločnosti iart a ďalšie digitálne prvky vrátane interaktívnych ďalekohľadov.

Práve interaktívne knihy sú mimoriadne zaujímavým príkladom spojenia klasického exponátu s digitálnou technológiou. Návštevník pred sebou vidí skutočnú otvorenú knihu a môže v nej fyzicky listovať. Digitálny systém však jednotlivé stránky dopĺňa o pohyblivé ilustrácie, informácie a animácie. iart opisuje, že návštevníci prostredníctvom štyroch takýchto kníh skúmajú otázky švajčiarskej politiky, hospodárstva, výskumu, diplomacie a fungovania spoločnosti. Expozícia má približne 400 m² a interaktívne knihy sú jej súčasťou od otvorenia v roku 2016.

Národné múzeum v Zürichu a interaktívna kniha, ktorá spája fyzický a digitálny svet

Zaujímavé je najmä to, že návštevník nemusí rozmýšľať nad tým, ako technológia funguje. Listuje knihou podobne ako pri bežnej publikácii, pričom fyzický objekt je rozšírený digitálnou vizualizáciou. Práve tento princíp je pre digitálne múzeum veľmi zaujímavý. Návštevník sa nemusí učiť používať komplikované zariadenie. Technológia zostáva v pozadí a v popredí ostáva príbeh.

Digitálne dvojča a 3D model

Budovu, historický predmet, sochu alebo celé archeologické nálezisko je možné digitalizovať do 3D podoby. Takýto model možno následne použiť v interaktívnej obrazovke, webovej aplikácii, AR aj VR.

Hry a interaktívne úlohy

Návštevník nemusí obsah iba pasívne sledovať. Môže skladať historický predmet, riešiť archeologický problém, hľadať správnu cestu mestom, kombinovať informácie alebo prostredníctvom pohybu ovládať digitálnu scénu. Práve interaktivita odlišuje digitálnu expozíciu od obyčajnej obrazovky s videom.

Súčasná podoba ArtLens Reimagined v Cleveland Museum of Art, otvorená pre verejnosť v júli 2026, ide ešte ďalej. Galéria kombinuje fyzické umelecké diela s viac ako dvadsiatimi digitálnymi interaktívnymi aktivitami, gestovým ovládaním, projekciami, aplikáciou, hmatovými reprodukciami a vybranými AI funkciami. Niektoré interakcie dokážu sledovať polohu tela a rúk, návštevník môže digitálne pracovať s umeleckými dielami alebo sa prostredníctvom funkcie Talk to the Art pýtať na exponát.

Zaujímavý je aj dôraz na prístupnosť. ArtLens používa hmatové mapy, Braillovo písmo, 3D reprodukcie vybraných predmetov, text to speech a funkcie určené ľuďom so zrakovým znevýhodnením. Digitálna technológia tu teda neslúži iba na efektnosť expozície, ale aj na odstraňovanie bariér.

Ako vytvoriť digitálne múzeum, ktoré nebude iba technologickou atrakciou

Pri návrhu digitálneho múzea by nemala byť prvou otázkou „akú technológiu použijeme?“, ale „čo má návštevník pochopiť alebo zažiť?“ Až podľa toho má zmysel vybrať VR, AR, 360° prehliadku, projekciu, interaktívnu obrazovku alebo inú technológiu. Pri historickej expozícii môže dobre fungovať 3D rekonštrukcia minulosti, pri archeologickom nálezisku AR zobrazenie pôvodnej stavby a pri vzdialenom objekte virtuálna prehliadka.

Rovnako dôležité je, aby bolo ovládanie prirodzené a jednoduché. Dobrá interaktívna expozícia by nemala návštevníka nútiť učiť sa zložité rozhranie. Pri headsetoch treba myslieť aj na pohodlie, primeranú dĺžku zážitku, hygienu, vek návštevníkov a asistenciu personálu. Najlepšie digitálne múzeá preto nevnímajú technológie ako náhradu originálnych exponátov. Originálny predmet zostáva stredobodom expozície a digitálna vrstva pomáha vysvetliť jeho príbeh, súvislosti alebo pôvodnú podobu. Práve vtedy technológia nepôsobí ako atrakcia navyše, ale ako prirodzená súčasť múzejného zážitku.

Digitálne múzeum môže byť fyzické, virtuálne alebo oboje naraz

Budúcnosť múzeí preto pravdepodobne nie je vo voľbe medzi fyzickým a digitálnym svetom. Oveľa zaujímavejšie je ich prepájanie. Návštevník si môže ešte pred návštevou pozrieť 360° prehliadku, v múzeu používať interaktívnu mapu, pri exponáte spustiť AR rekonštrukciu, v ďalšej miestnosti vstúpiť do VR prostredia a po návrate domov pokračovať v skúmaní 3D modelov alebo online zbierky. Práve takýto prístup zodpovedá širšiemu smerovaniu digitálnej transformácie múzeí.

Najlepšie interaktívne múzeum preto nemusí mať najviac technológií. Potrebuje technológie, ktoré návštevníkovi dávajú zmysel. Interaktívna kniha má zmysel vtedy, keď dokáže dejiny vysvetliť názornešie a pútavejšie než klasický informačný panel. VR je vhodná vtedy, keď návštevníkovi umožní vstúpiť do priestoru, ktorý už neexistuje alebo nie je bežne prístupný. AR zase dokáže ukázať pôvodnú podobu predmetu či stavby priamo v reálnom prostredí bez toho, aby návštevník stratil kontakt s originálom. A keď 360° prehliadka umožní navštíviť múzeum človeku na opačnom konci krajiny alebo sveta, plní úplne inú, no rovnako hodnotnú úlohu.

Digitálne múzeum teda nie je náhradou klasického múzea. Je spôsobom, ako rozšíriť možnosti toho, čo môže múzeum návštevníkovi ukázať, vysvetliť a umožniť zažiť. Na Slovensku sa tvorbe podobných riešení venuje firma VR Expert, ktorá sa okrem iného špecializuje na virtuálnu realitu, 360° obsah, virtuálne prehliadky a vývoj interaktívnych VR aplikácií. Vďaka tomu je možné pripraviť projekt podľa konkrétneho priestoru, cieľovej skupiny aj spôsobu, akým má návštevník s obsahom pracovať. Pri dobre navrhnutom projekte totiž návštevník nakoniec nemusí premýšľať nad tým, či pred sebou vidí VR, AR, projekčný mapping alebo interaktívny 3D model. Mal by si predovšetkým odniesť príbeh a zážitok, ktorý by bez digitálnej technológie nebolo možné sprostredkovať rovnakým spôsobom.

Príspevok Digitálne múzeum: Ako VR, AR a interaktívne technológie menia návštevu múzea zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Na jednej strane ide o prirodzený vývoj nositeľnej technológie. Okuliare môžu slúžiť na fotografovanie, natáčanie videí, prijímanie hovorov, počúvanie hudby, preklad reči alebo postupne aj na rozšírenú realitu. Na druhej strane však prinášajú vážnu otázku, čo sa stane so súkromím, keď sa kamera presunie z ruky priamo na tvár človeka.

Najväčší problém smart okuliarov nie je iba v tom, že dokážu nahrávať. Problém je v tom, že vyzerajú ako bežné okuliare.

Smart okuliare už nevyzerajú ako technológia

Pamätám si ako som prvýkrát v roku 2012 vyskúšal prvú generácia inteligentných okuliarov s rozšírenou realitou Google Glass. Google Glass boli ľahko rozpoznateľné, vyzerali zvláštne a veľká časť verejnosti ich vnímala ako niečo nepríjemné. Aj preto sa nikdy nestali masovým produktom.

Nové okuliare s označením „smart“ sú iné. Vyzerajú ako bežné Ray-Ban okuliare. To je ich najväčšia výhoda, ale zároveň najväčší problém. Technológia sa stáva spoločensky prijateľnejšou práve preto, že je menej viditeľná. Meta ich vyvíja v spolupráci so značkami Ray-Ban a Oakley, takže navonok pôsobia ako klasické módne okuliare. Kamera je umiestnená nenápadne v rohu rámu a používateľ ju môže aktivovať veľmi jednoducho, napríklad dotykom.

Pri natáčaní síce môže svietiť kontrolné svetlo, ktoré má upozorniť okolie, že okuliare nahrávajú, lenže aj tento bezpečnostný prvok má slabinu. Svetlo sa dá fyzicky zakryť, napríklad nálepkou. To znamená, že človek v okolí nemusí vedieť, že sa práve nachádza v zábere. To mení spôsob, akým vnímame verejný priestor. Pri telefóne väčšinou vidíme, že nás niekto natáča. Pri okuliaroch to už také jasné byť nemusí, čo v neposlednom rade dokazuje množstvo videí, ktoré sa zobrazujú na sociálnych sieťach.

Dve hlavné hrozby pre súkromie

Pri smart okuliaroch existujú dve veľké roviny rizika.

Prvou je riziko pre ľudí v okolí. Niekto môže stáť oproti vám, rozprávať sa s vami, pozerať sa na vás a zároveň vás natáčať bez toho, aby ste si to všimli. Takéto video sa následne môže dostať na sociálne siete, do súkromných skupín alebo do cloudového úložiska. To je pomerne často viditeľné v posledných mesiacoch.

Druhou rovinou je riziko pre samotného používateľa okuliarov. Kto si takéto zariadenie nasadí, neposkytuje technologickej firme iba klasické údaje ako meno, polohu alebo históriu používania aplikácie. Odovzdáva jej aj obraz svojho každodenného života, miesta, ktoré navštevuje, ľudí, s ktorými sa stretáva, hlasové povely, záznamy okolia a potenciálne aj veľmi citlivé situácie.

To je úplne iný typ dát ako pri smartfóne. Smartfón väčšinou vytiahneme z vrecka, použijeme ho a odložíme. Smart okuliare môžu byť na tvári celý deň.

Kto všetko môže vidieť vaše nahrávky?

Jednou z najcitlivejších otázok je spracovanie nahrávok. Pri niektorých technologických službách sa dáta používajú na zlepšovanie systémov, trénovanie umelej inteligencie alebo kontrolu kvality. V praxi to môže znamenať, že určité záznamy nie sú spracované iba automaticky, ale môžu ich kontrolovať aj ľudia.

To je zásadný problém. Ak smart okuliare zaznamenávajú bežný deň používateľa, môžu zachytiť rozhovory v domácnosti, stretnutia s priateľmi, deti, zdravotné situácie, pracovné prostredie alebo intímne momenty. Mnoho ľudí by nikdy nesúhlasilo s tým, aby takéto zábery analyzovala cudzia osoba alebo technologická spoločnosť. Pri smart okuliaroch preto nejde iba o otázku pohodlia. Ide o to, či si používateľ vôbec uvedomuje, aký veľký objem citlivých dát môže denne odovzdávať.

Vyšetrovanie švédskych médií Svenska Dagbladet a Göteborgs-Posten ukázalo, že časť údajov zo smart okuliarov Meta spracúvajú aj ľudskí pracovníci v Keni. Tí podľa vlastných výpovedí videli zábery zo súkromných domácností, obývačiek, spální či kúpeľní, vrátane nahých osôb, sexuálnych situácií a platobných kariet.

Problém sa netýka iba majiteľa okuliarov. Kamera môže zachytiť partnera, deti, kolegov alebo návštevu, ktorí s natáčaním ani spracovaním údajov nesúhlasili. Hoci okuliare nezaznamenávajú nepretržite celý deň, počas bežného používania môžu zachytiť veľmi citlivé situácie a niektoré záznamy môžu byť prenesené na servery a kontrolované človekom.

Čo ak vás niekto natáča bez súhlasu?

V Európe máme v porovnaní s mnohými inými časťami sveta silnejšiu ochranu osobných údajov. GDPR dáva ľuďom viaceré práva, napríklad právo vedieť, že dochádza k spracovaniu osobných údajov, právo na prístup k údajom, právo namietať alebo v niektorých prípadoch právo požiadať o vymazanie záznamu.

Lenže problém nastáva v momente, keď človek ani nevie, že bol natočený. Ak neviete, že vás niekto nahrával, nemáte reálnu možnosť uplatniť svoje práva. Nemôžete požiadať o prístup k záznamu, ktorý ste nikdy nevideli. Nemôžete žiadať vymazanie videa, o ktorom neviete. A nemôžete podať sťažnosť, ak ani netušíte, kto vás natočil.

Verejný priestor nie je automaticky priestor bez súkromia

Častý argument znie, že na ulici predsa nemôžeme očakávať úplné súkromie. To je do určitej miery pravda. Verejný priestor nie je obývačka. Ľudia nás môžu vidieť, môžeme sa objaviť v zábere bezpečnostnej kamery alebo v pozadí niekoho fotografie. Lenže medzi tým, že sa náhodne objavíme v pozadí fotografie a tým, že nás niekto cielene natáča z okuliarov, je veľký rozdiel.

Smart okuliare môžu vytvárať pocit neustálej neistoty. Človek nevie, či sa s ním niekto iba rozpráva alebo ho zároveň nahráva. Neviete, či ste iba okoloidúci alebo súčasť cudzieho obsahu. A neviete, či video zostane v súkromnom telefóne, skončí na sociálnych sieťach alebo bude spracované technologickou firmou.

GDPR je silný nástroj, ale nestačí iba na papieri

Európska únia má v oblasti ochrany osobných údajov jeden z najsilnejších právnych rámcov na svete. GDPR zaviedlo princípy, ktoré sú pre smart okuliare veľmi dôležité. Napríklad minimalizáciu údajov, transparentnosť, zákonnosť spracovania, ochranu súkromia už pri návrhu produktu a ochranu súkromia ako predvolené nastavenie. Práve princíp privacy by design and by default je pri smart okuliaroch kľúčový. Znamená, že ochrana súkromia nemá byť doplnok, ktorý si používateľ musí sám hľadať v nastaveniach. Má byť súčasťou produktu od začiatku.

Ak zariadenie umožňuje nenápadné natáčanie verejnosti, ak kontrolné svetlo nie je dostatočne chránené pred zakrytím a ak používateľ ani okolie nemajú jasnú kontrolu nad tým, čo sa deje s dátami, vzniká otázka, či je takýto produkt skutočne navrhnutý s ohľadom na súkromie.

Najväčší problém je vymáhanie pravidiel

V Európe nejde nevyhnutne o to, že by chýbali zákony. Väčší problém je ich vymáhanie. Technologické firmy majú obrovské právne, finančné a lobistické kapacity. Na druhej strane dozorné orgány často nemajú dostatok ľudí, peňazí ani technických možností na to, aby dokázali efektívne kontrolovať všetky prípady.

Pri smart okuliaroch je to ešte ťažšie. Ako má úrad zistiť, že niekto na ulici nelegálne natáčal cudzie osoby? Ako má dokázať, čo presne sa nahralo? Ako má zareagovať, ak sa záznam okamžite presunie do cloudu alebo na zahraničnú platformu? Zákon preto môže byť silný, ale bez dôsledného presadzovania zostáva veľká časť ochrany iba teoretická.

Big tech a obchod s osobnými dátami

Smart okuliare treba vnímať aj ako súčasť širšieho trendu. Technologické firmy sa nesnažia vytvárať iba nové zariadenia. Snažia sa získať nové vrstvy dát. Mobilné telefóny im ukázali, čo robíme online. Smart hodinky im ukázali, ako sa hýbeme, spíme a aký máme tep. Smart okuliare môžu ukázať, kam sa pozeráme, koho stretávame, čo vidíme a ako vyzerá náš každodenný svet.

Pre firmy, ktoré zarábajú na dátach, reklame, umelej inteligencii a personalizovaných službách, je to mimoriadne cenné. Pre používateľa je to však zároveň strata ďalšej časti súkromia. Preto je dôležité nepýtať sa iba na to, čo smart okuliare dokážu. Treba sa pýtať aj na to, kto z toho profituje.

Rozpoznávanie tvárí ako ďalší krok

Ešte väčšie riziko vzniká v momente, keď sa smart okuliare spoja s rozpoznávaním tvárí a umelou inteligenciou. Ak okuliare dokážu v reálnom čase snímať okolie, technicky je možné, aby softvér identifikoval ľudí na ulici, vyhľadával ich online profily alebo zobrazoval informácie o nich.

To už nie je iba otázka natáčania. To je otázka digitálnej identifikácie ľudí vo verejnom priestore.

Predstava, že niekto prejde okolo vás, okuliare vás rozpoznajú a okamžite si o vás vytiahnu verejné informácie, je pre súkromie veľmi nebezpečná. Aj keby podobné funkcie neboli oficiálne dostupné, samotná technická možnosť ukazuje, kam sa môže trh posunúť.

Sú smart okuliare iba prirodzený vývoj technológie?

Z technologického pohľadu áno. Je logické, že počítače sa postupne presúvajú z pracovného stola do vrecka, na zápästie a napokon pred oči. Pre rozšírenú realitu sú okuliare prirodzeným rozhraním. Ak má byť AR skutočne použiteľná v každodennom živote, nebude stačiť držať telefón pred sebou. Budeme potrebovať zariadenie, ktoré vidí to, čo vidíme my.

Z pohľadu súkromia je však tento vývoj mimoriadne citlivý. Smart okuliare môžu priniesť praktické výhody, napríklad navigáciu, preklady, asistenciu pre ľudí so zrakovým postihnutím, dokumentovanie zážitkov alebo jednoduchšiu komunikáciu. Zároveň však môžu vytvoriť svet, v ktorom človek nikdy nevie, kedy je nahrávaný.

Preto nejde o to, či smart okuliare ako kategóriu odmietnuť. Ide o to, aby ich vývoj neprebehol bez pravidiel, kontroly a verejnej diskusie.

Čo by mali výrobcovia riešiť

Ak majú byť smart okuliare prijateľné, nestačí ich vybaviť malým svetielkom. Výrobcovia by mali riešiť jasné a ťažko obíditeľné označenie nahrávania, ochranu pred zakrytím indikátora, lokálne spracovanie dát, obmedzenie odosielania záznamov do cloudu, jednoduché mazanie nahrávok, transparentné nastavenia súkromia a prísne pravidlá pre používanie záznamov na trénovanie umelej inteligencie.

Dôležité je aj to, aby používateľ presne vedel, čo sa s dátami deje. Kde sa ukladajú, kto k nim má prístup, ako dlho sa uchovávajú, či ich kontrolujú ľudia a či sa používajú na zlepšovanie algoritmov. Bez týchto pravidiel sa zo smart okuliarov môže stať ďalší nástroj masového zberu dát.

Čo môže robiť bežný človek

Bežný človek nemá úplnú kontrolu nad tým, či ho niekto vo verejnom priestore natočí. Môže však byť opatrnejší. Ak si všimnete, že vás niekto cielene natáča, môžete sa jasne opýtať, či nahráva a na aký účel. V Európe môžete žiadať ukončenie nahrávania, vysvetlenie spracovania osobných údajov alebo vymazanie záznamu, ak na to existuje právny základ.

Pri kúpe smart okuliarov by si mal používateľ prečítať nastavenia súkromia, vypnúť zbytočné zdieľanie dát, obmedziť cloudové spracovanie, ak je to možné, a premýšľať nad tým, kde zariadenie používa. Natáčanie v školách, nemocniciach, šatniach, na pracovisku alebo v súkromných priestoroch môže byť veľmi problematické.

Technológia môže byť užitočná, ale zodpovednosť za jej používanie nemožno úplne presunúť na okolie.

Smart okuliare sú jednou z najzaujímavejších, ale aj najproblematickejších technológií najbližších rokov. Zároveň však prinášajú otázky, na ktoré zatiaľ nemáme dostatočne praktické odpovede. Smart okuliare môžu priniesť praktické funkcie, rozšírenú realitu a nový spôsob interakcie s digitálnym svetom.

Ak sa smart okuliare stanú módnym doplnkom, ľudia si na ne môžu postupne zvyknúť podobne ako na smartfóny. Lenže pri smartfónoch sme si už zvykli aj na neustále fotografovanie, natáčanie, zdieľanie a stratu časti súkromia. Smart okuliare môžu tento proces posunúť ešte ďalej. Sám som v tejto otázke skeptický a nemienim testovať ani skúšať tieto produkty.

Príspevok Smart okuliare menia pravidlá súkromia. Budeme si musieť zvyknúť na kamery na tvári? zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Zatiaľ čo virtuálna realita ostala pre mnohých ľudí skôr hračkou pre nadšencov, inteligentné okuliare majú ambíciu stať sa každodenným osobným asistentom, ktorý je stále s nami a nenápadne pomáha.

Prečo doteraz inteligentné okuliare neuspeli

Technologické firmy roky investovali obrovské prostriedky do VR a AR zariadení. Výsledkom však boli často produkty, ktoré boli drahé, veľké, ťažké a pre bežný život nepraktické. Náhlavné súpravy pre virtuálnu a rozšírenú realitu si ľudia neosvojili najmä preto, že nevideli ich reálne využitie mimo hier alebo krátkodobých technologických demonštrácií.

Aj veľkí hráči ako Apple či Meta narazili na limity trhu. Predaje drahých headsetov ukázali, že používatelia nechcú nosiť na hlave celé „počítače“, pokiaľ im neprinášajú jasnú a každodennú hodnotu.

Dve technológie, ktoré všetko menia

To, čo dnes robí inteligentné okuliare zaujímavými, je spojenie dvoch kľúčových technológií. Prvou je generatívna umelá inteligencia, ktorá dokáže fungovať ako osobný hlasový asistent. Umelá inteligencia rozumie prirodzenej reči, kontextu a dokáže reagovať v reálnom čase.

Druhou technológiou je premietanie obrazu priamo do skla okuliarov, bez rušivých hranolov alebo externých displejov. Práve táto kombinácia umožňuje vytvárať ľahké, elegantné a použiteľné inteligentné okuliare, ktoré nemusia pôsobiť futuristicky, ale prirodzene zapadnú do bežného života.

Technologický posun vďaka optike a miniaturizácii

Veľký zlom nastal v momente, keď sa objavili nové optické riešenia umožňujúce lacnejšiu a efektívnejšiu výrobu priehľadových displejov. Táto technológia otvorila dvere nielen veľkým korporáciám, ale aj menším firmám a start-upom.

Vďaka tomu dnes vidíme široké spektrum inteligentných okuliarov, od jednoduchých modelov s monochromatickým zobrazením až po pokročilé riešenia s farebným displejom, senzormi a hlasovým ovládaním.

Veľkí hráči vstupujú do hry

Do oblasti inteligentných okuliarov sa aktívne zapájajú aj najväčšie technologické spoločnosti. Meta stavia na skúsenostiach s nositeľnou elektronikou a prepája inteligentné okuliare s ekosystémom sociálnych sietí, hlasového ovládania a senzorov pohybu.

S vlastnou víziou prichádza aj Google, ktorý plánuje ponúknuť kompletnú hardvérovo-softvérovú platformu ďalším výrobcom. To znamená, že inteligentné okuliare nemajú byť jeden konkrétny produkt, ale celý ekosystém rôznych značiek, dizajnov a cenových kategórií.

Dôležité je, že výrobcovia spolupracujú aj s módnymi a optickými značkami, aby okuliare pôsobili ako bežný doplnok a nie ako technologická kuriozita, napríklad v partnerstvách so značkami Warby Parker, Gentle Monster či Ray-Ban.

Ako budú inteligentné okuliare využívané v praxi

Najväčšou výhodou inteligentných okuliarov je ich nenápadnosť. Používateľ ich má stále na očiach, bez potreby vyťahovať mobil z vrecka. Medzi najčastejšie scenáre využitia patria preklady v reálnom čase, navigácia, zobrazovanie notifikácií, čítanie správ, rozpoznávanie objektov či okamžitý prístup k informáciám.

Aj jednoduché monochromatické zobrazenie dokáže ponúknuť praktickú hodnotu, napríklad pri navigácii v meste alebo pri práci v teréne. Pokročilejšie modely s farebným displejom už cielia na to, aby sa v budúcnosti stali alternatívou k smartfónom.

Cena ako kľúčový faktor úspechu

Výraznou výhodou novej generácie inteligentných okuliarov je nižšia cena. Základné modely sa môžu pohybovať na úrovni dostupnej pre široké publikum, čo výrazne zvyšuje šancu na masové rozšírenie. Vďaka cenovej dostupnosti môžu inteligentné okuliare priamo konkurovať chytrým hodinkám a postupne si vytvoriť pevné miesto v ekosystéme nositeľných zariadení.

Inteligentné okuliare ako ďalší krok po smartfónoch

Výrobcovia otvorene hovoria, že inteligentné okuliare majú dlhodobo ambíciu čiastočne nahradiť mobilné telefóny. Nie okamžite, ale postupne. Najskôr pre jednoduché úlohy, neskôr pre komplexnejšiu prácu s informáciami.

Rok 2026 tak môže byť zlomovým bodom, kedy sa inteligentné okuliare prestanú vnímať ako experiment a začnú sa považovať za prirodzený technologický doplnok.

Inteligentné okuliare konečne dávajú zmysel

Inteligentné okuliare dnes stoja presne na tom mieste, kde boli smartfóny pred svojím masovým rozšírením. Technológia dozrela, umelá inteligencia našla praktické využitie a dizajn sa priblížil bežným okuliarom.

Ak sa naplnia očakávania výrobcov, rok 2026 môže byť momentom, keď sa inteligentné okuliare stanú bežnou súčasťou každodenného života. Nie ako futuristická hračka, ale ako nenápadný pomocník, ktorý máme doslova stále pred očami.

Príspevok Inteligentné okuliare budú v roku 2026 veľkým trendom zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Headset od Samsungu nie je len technologickou hračkou, ale víziou, ako budeme čoskoro pracovať, tvoriť aj relaxovať. S novým Galaxy XR začína úplne nová kapitola, kde hranice medzi realitou a virtuálnym svetom prestávajú existovať.

Samsung Galaxy XR: revolúcia v rozšírenej realite

Spoločnosť Samsung opäť dokázala, že patrí medzi lídrov technologických inovácií. Po rokoch experimentov s VR headsetmi prichádza s úplne novou generáciou zariadení, ktoré spájajú rozšírenú (AR), virtuálnu (VR) a zmiešanú realitu (MR) do jedného zážitku.
Nový Samsung Galaxy XR nie je len ďalším headsetom, je to vstupná brána do sveta, kde sa hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom stierajú.

Samsung zariadenie označuje ako „AI-native headset“, teda produkt, ktorý vznikol s umelou inteligenciou v jadre. Vďaka úzkej spolupráci s Google a Qualcomm vznikla platforma Android XR, ktorá má potenciál zjednotiť celý trh s XR zariadeniami a priniesť používateľom prostredie, ktoré bude prirodzené, intuitívne a dostupné.

Umelá inteligencia ako srdce zariadenia

Kľúčovým prvkom Galaxy XR je integrácia Gemini AI, najnovšej generácie inteligentného asistenta od Google. Táto umelá inteligencia dokáže analyzovať obraz z kamier, reagovať na hlas, sledovať pohyb očí a gestá rúk, a pritom v reálnom čase poskytovať kontextové informácie.

Ak používateľ napríklad ukáže na objekt v miestnosti, Gemini rozpozná, o čo ide, a okamžite zobrazí relevantné dáta, či už ide o produktové informácie, recenzie alebo prepojenie na mapy.

Takýto spôsob interakcie otvára nové možnosti nielen pre bežných používateľov, ale aj pre podniky, vzdelávanie či lekárske aplikácie. Galaxy XR sa tak môže stať nielen nástrojom zábavy, ale aj pracovným nástrojom budúcnosti.

Prémiová výbava v každom detaile

Samsung si dal záležať na tom, aby Galaxy XR nebol len technologicky silný, ale aj ergonomicky prepracovaný. Headset váži 545 gramov, čo je výrazne menej ako konkurencia, a jeho rám rovnomerne rozkladá tlak medzi čelo a zátylok. Odnímateľný svetelný štít umožňuje prispôsobiť si zážitok podľa potreby. Používateľ si môže vybrať medzi úplným ponorením do XR alebo kombináciou reálneho a virtuálneho sveta.

Externá batéria s kapacitou postačujúcou na 2,5 hodiny prevádzky sa pripája cez kábel a znižuje záťaž na hlavu. Vďaka tomuto riešeniu je Galaxy XR pohodlný aj pri dlhšom používaní, napríklad počas práce, sledovania filmov alebo hrania hier.

Technológia pre najnáročnejších

Zariadenie poháňa Snapdragon XR2+ Gen 2, špeciálny čip optimalizovaný pre rozšírenú realitu. Ten zvláda spracovávať 4K obraz na dvojici Micro-OLED panelov s rozlíšením 3 552 × 3 840 px. Displeje podporujú obnovovaciu frekvenciu až 90 Hz a pokrývajú 96 % farebného spektra DCI-P3, čím prinášajú neuveriteľne verné farby a kontrast.

Okrem toho má Galaxy XR 16 GB RAM, 256 GB úložiska, Wi-Fi 7, Bluetooth 5.4, 6 mikrofónov, 2 stereo reproduktory a až 13 kamier, ktoré sa starajú o sledovanie priestoru, očí aj gest. Jedna z kamier umožňuje dokonca nahrávanie 3D fotografií a videí.

Ekosystém a kompatibilita

Galaxy XR je súčasťou širšieho ekosystému zariadení Galaxy. Vďaka funkciám PC Link, Call Continuity a Smart View možno headset prepojiť so smartfónom, tabletom či televízorom a pokračovať v práci alebo zábave bez prerušenia.

Samsung zároveň pridal podporu pre YouTube XR, Google Maps 3D, Play Store XR aplikácie a viac než 50 nových partnerstiev, medzi ktoré patria Calm, Fox Sports či MLB. Vývojári môžu vyvíjať obsah pomocou Unity, Unreal Engine, OpenXR alebo WebXR, vďaka čomu je ekosystém otvorený a pripravený na rýchly rast.

Galaxy XR vs. Apple Vision Pro

Samsung Galaxy XR je priamou odpoveďou na Apple Vision Pro, no ponúka výrazne dostupnejšiu cenu.
Zatiaľ čo Vision Pro stojí približne 3 499 USD ( 3 009 €), Galaxy XR má štartovaciu cenu 1 799,99 USD (1 547 €), teda o polovicu menej. Okrem toho je ľahší, má otvorený systém a využíva výhody Androidu, vďaka čomu ponúka širšie možnosti prispôsobenia.

Apple sa drží uzavretého ekosystému, no Samsung stavil na prístup, ktorý spája vývojárov, výrobcov a používateľov. Cieľom je vytvoriť otvorený priestor pre rozvoj XR obsahu, aplikácií a hier bez obmedzení.

XR aj pre biznis a vzdelávanie

Galaxy XR nie je určený len pre hráčov či technologických nadšencov. Samsung plánuje využitie aj v profesionálnych oblastiach, napríklad v priemysle, stavebníctve, medicíne či školstve. Headset dokáže simulovať pracovné prostredie, trénovať zručnosti v bezpečnom priestore a poskytovať interaktívne školenia s realistickou fyzikou. Pre podniky to znamená úsporu nákladov, pre používateľov zas nový spôsob učenia sa a získavania skúseností.

Cena, predaj a budúcnosť XR

Samsung Galaxy XR je už dostupný v USA a Južnej Kórei, pričom v Európe sa očakáva uvedenie v priebehu roka 2026. Cena 1 799,99 USD zahŕňa ročné predplatné Google AI Pro, YouTube Premium a Play Pass. Voliteľné doplnky, ako Galaxy XR Controller a Travel Case, budú dostupné samostatne za 250 USD (215 €).

Samsung už potvrdil vývoj XR okuliarov a AI okuliarov v spolupráci s Google, Warby Parker a Gentle Monster. Cieľom je priniesť rozšírenú realitu do každodenného života, od športu a zdravia až po inteligentné pracovné prostredia.

Budúcnosť má meno Samsung Galaxy XR

Samsung Galaxy XR nie je len odpoveďou na Apple Vision Pro. Je to jasný dôkaz, že rozšírená realita patrí všetkým, nie len vyvoleným. Otvorený systém Android XR, integrácia umelej inteligencie a prémiové spracovanie ukazujú, že Samsung sa nebojí riskovať a tvoriť budúcnosť po svojom. Galaxy XR nie je gadget, ale nástroj, ktorý mení spôsob, akým vnímame svet okolo seba.

A hoci ide o prvú generáciu, už teraz je jasné, že Samsung Galaxy XR otvoril dvere novej ére, v ktorej sa technológia stáva prirodzenou súčasťou nášho života.

Príspevok Samsung Galaxy XR: odvážny vstup do budúcnosti zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Čo sú Meta Ray-Ban okuliare?

Meta Ray-Ban okuliare vznikli v spolupráci spoločností Meta a Ray-Ban. Na prvý pohľad ide o klasické slnečné alebo dioptrické okuliare, no všetka zábava sa odohráva vo všestrannom pravom sklíčku, kde sa nachádza farebný displej s rozlíšením 600×600 px. Ten zobrazuje informácie, navigačné pokyny, správy, titulky v reálnom čase či dokonca náhľady z fotoaparátu.

Okuliare dopĺňa inteligentný hlasový asistent Meta AI a revolučný ovládací náramok Meta Neural Band, ktorý sníma pohyby prstov cez elektromyoelektrické signály (EMG). Vôbec sa tak nemusíte dotknúť mobilu, a predsa môžete odpovedať na správy, prepínať pesničky či zhotoviť snímku s náhľadom.

Najzaujímavejšie funkcie Meta Ray-Ban okuliarov

Displej priamo v sklíčku

Displej integrovaný priamo do pravého skla okuliarov poskytuje diskrétne a pohodlné zobrazenie informácií bez rušenia výhľadu. Výnimočné je, že informácie ako notifikácie, navigačné pokyny, preklady, titulky alebo hudobné informácie sa zobrazujú len vám a nikto iný ich nevidí. Všetko je navrhnuté tak, aby ste si mohli kontrolovať dôležité veci bez toho, aby ste museli vytiahnuť telefón z vrecka.

Meta AI v okuliaroch Ray-Ban

Hlasový asistent Meta AI je váš osobný sprievodca a pomocník. Na jednoduchý hlasový pokyn „Hey Meta“ zareaguje okamžite a poskytne vám informácie, odpovede na otázky, prehľady o počasí, najnovšie správy alebo prehrá vašu obľúbenú hudbu. Navyše vie prekladať texty v reálnom čase alebo vám pomôže s orientáciou v meste.

Fotoaparát s náhľadom

Vďaka zabudovanému 12 MP ultraširokouhlému fotoaparátu s trojnásobným zoomom môžete okamžite zachytiť záber presne tak, ako ho vidíte. Obraz sa zobrazuje v reálnom čase priamo na displeji okuliarov, takže vidíte, čo fotíte, bez potreby kontroly cez mobil. Vhodné najmä pri zachytávaní momentiek na cestách alebo spontánnych situácií.

Preklad naživo a titulky v Meta okuliaroch

Jedna z najviac prevratných funkcií pre cestovateľov a polyglotov. Okuliare dokážu zobrazovať titulky hovoreného slova v reálnom čase a dokonca prekladať cudzí jazyk do vášho materinského. Rozpráva sa s vami niekto po taliansky? Vy vidíte slovenský preklad v okuliaroch. Rovnaké to je pri čítaní cudzích nápisov, stačí pohľad a Meta AI ti prezradí, čo znamenajú.

Videohovory

Výnimočné možnosti komunikácie cez WhatsApp alebo Messenger. Váš partner v rozhovore vidí svet vašimi očami. Tieto videohovory poskytujú autentický pohľad z prvej osoby, čo je užitočné pri zdieľaní zážitkov, konzultácií či dokonca vzdialenej asistencii.

Hudba

Pri prehrávaní hudby získavate vizuálnu kontrolu, vidíte obal albumu, názov skladby, interpreta. Všetko priamo vo vašom zornom poli. Ovládať skladby môžete gestami ruky, čo je ideálne pri športe, jazde na bicykli alebo chôdzi.

Meta Neural Band: Ovládanie Meta Ray-Ban okuliarov bez dotyku

Výnimočným prvkom týchto okuliarov je Meta Neural Band, tenký náramok, ktorý nosíte na ruke. Tento náramok využíva tzv. EMG technológiu, ktorá sleduje elektrické signály z vašich svalov. Znamená to, že okuliare viete ovládať jemnými pohybmi prstov.

Jednoduchým štipnutím medzi palcom a ukazovákom otvoríš menu. Skrollovanie prebieha ťahom prstov, hlasitosť sa nastavuje otočením ruky a potvrdenie voľby spravíš opakovaným štipnutím. Ovládanie je intuitívne, diskrétne a extrémne rýchle. Ak si raz zvyknete, nebudete chcieť inak.

Technické špecifikácie

• Displej: 600×600 px, 20° zorný uhol
• Kamera: 12 MP, 3x zoom, video 1440×1920 @ 30 fps
• Mikrofóny: 5 (včetne kontaktu pri nose)
• Reproduktory: Open-ear (smerované k ušiam)
• Pamäť: 32 GB (500+ fotiek, 100+ videí)
• Batéria: ~6 h prevádzky, s puzdrom až 30 h
• Nabíjanie: Skladacie puzdro, USB-C
• Kompatibilita: Android 10+, iOS 15.2+
• Konektivita: Wi-Fi 6, Bluetooth 5.3

Cena a dostupnosť Meta Ray-Ban Display

Meta Ray-Ban okuliare sa majú začať predávať 30. septembra 2025 a ich oficiálna cena bola stanovená na 799 USD, čo je približne 770 EUR. V tejto cene je zahrnutá aj súprava s Neural Band náramkom. Meta uvedie okuliare najprv na americký trh, prostredníctvom vybraných predajcov ako Best Buy, Sunglass Hut alebo LensCrafters. Postupne sa rozšíria aj do Európy, predbežne do Veľkej Británie, Francúzska a Talianska. K dispozícii budú v dvoch ikonických rámoch Ray-Ban Wayfarer: Čiernej a pieskovej verzii, ktoré dopĺňajú Transitions sklá, reagujúce na svetlo. Meta plánuje v budúcnosti pridať možnosť nasadenia dioptrických skiel.

Súkromie a ochrana dát

Aj keď Meta Ray-Ban okuliare obsahujú kameru, mikrofóny a inteligentný displej, ochrana súkromia je stále dôrazom. Vývojári navrhli displej tak, aby ho videl výlučne nositeľ a svetlo nevychádzalo von. Používateľ získa cez aplikáciu Meta AI plnú kontrolu nad tým, ktoré funkcie sú aktivované. napríklad možnosť vypnúť kameru, obmedziť zber hlasových povelov alebo vymazať uložené dáta. Meta zdôrazňuje, že spracúva osobné dáta len s vedomím používateľa a že všetky prenosy prebiehajú šifrovane. Napriek tomu je dôležité, aby boli užívatelia zodpovední pri ich používaní, najmä na verejných miestach.

Meta Ray-Ban okuliare vs konkurencia

Na trhu inteligentných okuliarov existuje konkurencia, ale Meta Ray-Ban okuliare prinášajú kombináciu štýlu, praktických funkcií a reálneho využitia, ktorá ich stavia do silnej pozície. V porovnaní s Apple Vision Pro ide o omnoho ľahšie, bežne nositeľné zariadenie, ktoré nevyžaduje celotvárový headset a masívnu batériu. Hoci Vision Pro ponúka rozsiahle AR/VR funkcie a 3D prostredie, jeho cena (3500 USD) a rozmery sú pre mnohých odradzujúce.

V porovnaní so Snap Spectacles je produkt od Meta jasne spotrebiteľský a navrhnutý na praktické, každodenné používanie. Snap navrhol okuliare ako experimentálne riešenie, no menej dostupné a zamerané viac na AR kreatívne experimenty.

Meta Ray-Ban Display prinášajú to najlepšie z oboch svetov, elegantný vzhľad a reálnu funkčnosť podporenú AI, ktorá môže osloviť širokú verejnosť od technologických nadšencov po každodenných užívateľov.

Budúcnosť, ktorá sa pozerá priamo do očí

Meta Ray-Ban okuliare nie sú len technologická hračka. Sú osobným asistentom, kamerou, prekladačom, navigáciou a prehrávačom v jednom a zároveň vyzerajú ako klasické štýlové okuliare. Kombinujú silu AI s pohodlím každodenného nosenia. Ak sa technológia má stať neoddeliteľnou súčasťou nášho života, tak práve takto, elegantne, nenápadne a užitočne. Budúcnosť sa nedotýka obrazovky, budúcnosť sa pozerá priamo do očí.

Príspevok Meta Ray-Ban okuliare: Keď sa štýl stretáva s umelou inteligenciou zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Technologický svet sa pripravuje na ďalší veľký moment. Samsung oficiálne uvedie svoj prvý XR headset už 29. septembra 2025 na udalosti Galaxy a o dva týždne neskôr, 13. októbra, sa začne predávať na domácom juhokórejskom trhu. Novinka s kódovým označením Project Moohan, ktorá vznikla v spolupráci s Google a Qualcomm, sľubuje oveľa viac než len konkurenciu pre Vision Pro od Applu, sľubuje dostupnejšiu budúcnosť rozšírenej reality.

Cena, ktorá zaujme

Podľa únikov z portálu NewsWorks by sa mala cena headsetu pohybovať v rozmedzí 2,5 až 4 milióny juhokórejských wonov, čo je približne 1 700 až 2 800 eur. V porovnaní s cenovkou 3 500 dolárov, ktorú má Apple Vision Pro, ide o podstatne dostupnejšie riešenie pre masy. A Samsung s tým zjavne počíta, pretože na trh plánuje dodať až 100 000 kusov, čo je približne polovica toho, čo Apple dodal za minulý rok.

Výbava, ktorá nadchne technofilov

Headset od Samsungu nebude žiadna hračka. V útrobách sa ukrýva Snapdragon XR2+ Gen 2, výkonný čip od Qualcommu navrhnutý špeciálne pre XR zážitky. Displeje bude tvoriť dvojica mikro OLED panelov s obnovovacou frekvenciou 90 Hz zaručí plynulý obraz. Zariadenie ponúkne až 12 kamier pre precízne sledovanie prostredia aj pohybu používateľa. Batéria bude externá, čo zníži hmotnosť samotného headsetu a zlepší jeho nosenie.

Android XR, Gemini a Google ekosystém

Headset pobeží na Android XR, úplne novej platforme, ktorú Google vyvíja pre svet rozšírenej a zmiešanej reality. Samozrejmosťou bude integrácia inteligentného asistenta Gemini, ktorý prinesie hlasové ovládanie s pokročilým kontextovým porozumením. Headset podporí aj známe aplikácie ako Mapy Google, čo otvára dvere množstvu praktických a zábavných využití.

Začína sa nová éra rozšírenej reality

Project Moohan sa tak rysuje ako seriózny konkurent pre Apple Vision Pro, nie len výbavou, ale aj cenou. V spojení s Galaxy AI, Android XR a silným ekosystémom Samsungu môže ísť o kľúčový moment, kedy sa rozšírená realita stane skutočne dostupnou pre bežného používateľa.

Samsung XR headset sľubuje kombináciu výkonu, inovácií a dostupnosti, ktorá môže zaujať masy. Vďaka spolupráci s Google a platforme Android XR navyše nejde len o ďalšie VR okuliare, ale o zariadenie s reálnym potenciálom meniť spôsob, akým pracujeme, cestujeme aj zabávame sa. Ak vás zaujíma budúcnosť technológií, 29. september 2025 si rozhodne poznačte do kalendára. Budúcnosť rozšírenej reality sa totiž začína práve tam.

Zdroj : Samsung Magazine

Príspevok Samsung XR headset sa ukáže už v septembri zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Čo teda v skutočnosti prináša rozšírená realita v autách? Je to len ďalší marketingový trik, alebo reálna pomoc pri jazde? V tomto článku sa pozrieme na všetky technológie, ktoré tvoria AR vo vozidlách, porovnáme riešenia od svetových značiek a ukážeme, ako sa z futuristických konceptov stáva nový štandard bezpečnej a pohodlnej jazdy.

Rozšírená realita (AR) v automobiloch

Rozšírená realita (AR) v automobiloch znamená prekrytie digitálnych údajov nad reálnym obrazom okolia vodiča. Informácie (napr. navigačné šípky, údaje o rýchlosti či výstrahy) sa zobrazujú priamo v zornom poli, obyčajne na čelnom skle (HUD) alebo cez kamery a displeje. Medzi hlavné aplikácie AR v autách patria:

• Navigačné HUD – premietanie pokynov a šípok na čelné sklo;
• Parkovacie asistenčné systémy – virtuálne vodidlá a čiary pri cúvaní (AR parkovanie);
• Rozšírené zrkadlá a kamery – digitálny spätný pohľad s viacerými kamerami a rozšírenými funkciami;
• Asistenčné systémy (ADAS) – zvýrazňovanie chodcov, vozidiel a iných objektov v reálnom čase;
• Vizualizácia senzorov – zobrazenie údajov z radarov či LiDARu na prístrojoch alebo prostredníctvom AR okuliarov;
• AR infotainment a ovládanie gestami – trojrozmerné HMI prvky a bezdotykové gestá v kabíne.

AR HUD a navigačné systémy: ako rozšírená realita v autách zlepšuje orientáciu

HUD rozšírenej reality zobrazuje navigačné pokyny priamo nad realitou cesty, takže vodič nemusí odkláňať zrak. Moderné AR HUD systémy kombinujú kamery, GPS a ďalšie senzory pre veľmi presné umiestnenie grafiky. Napríklad Mercedes MBUX AR (S/E trieda, 2021–2023) premieta plávajúce šípky navigácie, dopravné značky a varovania priamo na čelnom skle. Audi Q4 e-tron (2021) má tiež AR HUD, kde navigačné šípky a údaje asistencie vyzerajú, akoby sa vznášali asi 10 metrov pred vodičom. Na horizonte AR HUD umožňuje ľahšie včasné rozhodovanie. BMW predstavilo plné celočíselné AR HUD pokrývajúce celú šírku čelného skla, tzv. Panoramic iDrive (CES 2025), kde 3D projekcia ukazuje rýchlosť, stav batérie, značky a navigačné inštrukcie. Systém ešte viac integruje AR s asistenciou: napríklad trasa v navigácii sa priamo zvýrazní zelenou farbou na ceste.

Pri AR navigácii môže systém vysielať obraz z prednej kamery na centrálny displej a prekresliť naň grafiku, vodič tak vidí, kam má ísť v reálnom prostredí. Napríklad Hyundai Ioniq 5 (2021) používa AR HUD, kde sa v križovatke zobrazujú virtuálne šípky priamo do vizuálu cesty. Qualcomm Snapdragon Cockpit platforma a podobné riešenia poskytujú dostatok výpočtového výkonu pre AI a grafiku, vďaka čomu AR HUD dokáže dynamicky reagovať na pohyb a vibrácie vozidla.

Parkovacie a kamerové AR systémy

Parkovacie AR systémy zobrazujú virtuálne vodidlá, ktoré vodiča vedú pri cúvaní či parkovaní. Napríklad ideou je AR vizualizácia voľných parkovacích miest a ich rozmerov priamo v obraze kamery za autom. Väčšina áut dnes využíva 360° kameru s nakreslenými parkovacími čiarami. To je istá forma video-AR. Podľa Basemark systému Parking Assist s AR môže vodiča varovať či znázorňovať plánovanú trajektóriu pri hľadaní miesta.

Medzi novinky patrí aj digitálny spätný pohľad. Firma Magna pripravila Clearview systém, interiérové zrkadlo, ktoré sa na povel prepne na LCD displej zobrazujúci živý prenos z až troch kamier súčasne. Vyznačuje sa prispôsobiteľným zorným poľom a možnosťou prepínania medzi konvenčným zrkadlom a kamerkou. Podobne vonkajšie „zrkadlo“ integruje kameru v obyčajnej karosérii namiesto konvenčného skla, čím zachováva dobrý výhľad aj pri amerických predpisoch. Takéto riešenia AR („rozšírené zrkadlo“) síce primárne nekreslia dodatočné 3D prvky nad obraz, ale výrazne rozširujú viditeľné pole vodiča (napr. keď vnútorné zrkadlo blokujú náklady).

AR asistenčné systémy (ADAS)

ADAs využívajú AR na vizualizáciu výstupu senzorov. AR HUD môže napríklad obrysmi zvýrazniť chodca alebo vozidlo vtedy, keď bežný systém spozornie (napr. zabránenie nehode). Basemark uvádza, že AR HUD dokáže v zlých svetelných podmienkach vytvoriť farebný „červený koberec“ nad chodcami alebo adekvátne zdôrazniť chodcov v detegovanej priechode. Podobne lane keep assist môže zvýrazniť aktuálny pruh a „zakázané“ odbočenie značne obťažujúce choďákov (tzv. šípky ako na hernej mape). V situáciách rozpočítaných na sekundy tak AR pomáha vodičovi udržať povšimnutie dôležitých objektov bez rušenia.

Realizácia v praxi: Panasonic AR HUD (CES 2021) detekoval autá, chodcov, cyklistov aj výšky podjazdov a ihneď na HUD označoval, čo vidí. Tým vodič vidí nielen cestu, ale aj napr. varovanie, že vozidlo v mŕtvom uhle má vyše 5 m dĺžku, alebo že na úzkej ceste je protiidúce auto vyznačené náznakmi.
BMW na CES 2024 prezentovalo AR okuliare XREAL Air 2, ktoré zobrazujú navigačné inštrukcie, výstrahy a dokonca aj informácie o nabíjačkách či parkovaní priamo do vodičovho zorného poľa. Výrazne tak rozširujú možnosti AR, budúce asistenčné systémy môžu byť „zobrazené“ kdekoľvek v reálnom priestore, nie len na skle.

AR infotainment a ovládanie gestami

Moderné infotainmenty využívajú priamo herné enginy. Napríklad BMW, Volvo či Sony/Honda používajú Unreal Engine pre svoje HMI a umožňuje to plne 3D mapy a bohatú grafiku v kabíne. Qualcomm preto spolupracuje s Epic Games, aby Unreal Engine bežal priamo na jeho Snapdragon Cockpit platforme. Tieto riešenia dokážu generovať aj efekt AR, napríklad navigačné prvky na 3D mape, ktorá pôsobí pre vodiča ako plávajúca nad okolím.

Ovládanie gestami (pohyb rukou) využívajú niektoré prémiové autá (BMW, Mercedes). Hoci nejde o AR v klasickom zmysle, gestá predstavujú bezdotykové rozhranie. Napríklad BMW od generácie iNext/7. série dokáže rozpoznať rukou „posunutie doprava/dole“ ako potvrdenie menu či palec hore pre hlasitosť. Obslužné HMI tak kombinuje dotyk, hlas a gestá.

Technológie a senzory, ktoré poháňajú rozšírenú realitu v moderných autách

AR systémy v autách spoliehajú najmä na kamery (vysoko rozlíšené predné a 360° kamery pre video-AR) a senzory okolitého priestoru (radary, LiDAR). Napríklad AR HUD v Audi Q4 e‑tron spracováva vstup prednej kamery spolu s radarom a GPS, aby presne umiestnil grafiku na sklo. Zdrojom obrazu je špeciálna zobrazovacia jednotka (Picture Generation Unit) s extra jasným LCD a množstvom optických zrkadiel. Výstup je korigovaný na základe pohybu auta, systém zaznamenáva obraty, nárazy alebo náklon, a grafiku „zadržiava“ na správnych objektoch (tzv. shake compensation).

Platfromy v kokpite poskytujú AI a grafiku. Qualcomm Snapdragon Digital Chassis – Cockpit Platform zabezpečuje výkon pre multimédiá, AR a AI funkcie v reálnom čase. NVIDIA ponúka Drive AR, softvérový balík, ktorý vie do HUDu vkladať body záujmu, upozornenia, štatistiky a navigáciu. Spolu s tým existuje množstvo SDK (napr. Qualcomm Spaces pre AR okuliare), ktoré uľahčujú vývoj aplikácií. Výsledkom sú kokpity s 3D mapami a grafikou z herných enginov (Nvidia Drive IX, Apple CarPlay HUDy a pod.) a vysokým stupňom personalizácie.

História rozšírenej reality v automobilovom priemysle

Rozšírená realita v autách nie je už len vecou sci-fi alebo drahých konceptov na autosalónoch. Za posledných pár rokov sa z tejto technológie stal skutočný trend, ktorý mení spôsob, akým šoférujeme. Dnes ju nájdeme v čoraz väčšom počte vozidiel, od luxusných modelov až po dostupnejšie elektromobily.

Prvé pokusy so zobrazovaním údajov na čelné sklo, teda tzv. head-up displeje (HUD), sa objavili už v 80. rokoch. Išlo však len o základné informácie ako rýchlosť. Skutočný prelom nastal až v druhej dekáde 21. storočia, keď sa začala do vozidiel dostávať rozšírená realita v autách v modernej podobe s navigáciou, ktorá sa premieta priamo na cestu, alebo s rozšírenými výstrahami o okolí.

Medzi prvými, ktorí ukázali reálne AR systémy vo výrobe, boli značky ako Audi a Mercedes. Ich modely e-tron, Q4 e-tron alebo trieda S začali okolo rokov 2019–2021 ponúkať tzv. AR HUD, teda head-up displej rozšírený o virtuálne šípky, značky a informácie premietané priamo do výhľadu vodiča.

Dnes, v rokoch 2023 až 2025, rozšírená realita v autách zažíva svoj vrchol. BMW predstavilo vlastný celoobrazovkový AR HUD, ktorý pokrýva celé čelné sklo a zobrazuje 3D grafiku v reálnom priestore. Čínska značka Xpeng ide ešte ďalej, v roku 2025 plánuje do svojho modelu G7 nasadiť prvý systém s názvom XHUD, ktorý využíva umelú inteligenciu a dokáže v reálnom čase sledovať okolie a premietať informácie priamo do zorného poľa vodiča.

Aj americký gigant General Motors pracuje na vlastnom riešení. V modeloch Cadillac Vistiq alebo Lyriq-V plánuje zaviesť rozšírenú realitu do HUD systémov v roku 2026.

Aktuálny prehľad

• Európa: Mercedes-Benz, BMW, Audi, Jaguar a Volvo patria medzi priekopníkov. V ich nových modeloch je AR už bežnou súčasťou a nielen pri navigácii, ale aj pri parkovaní, detekcii chodcov či asistenčných systémoch.
• USA: Najväčším hráčom v oblasti AR je Cadillac, ktorý plánuje priniesť pokročilé HUD systémy do väčšiny svojich elektromobilov. Tesla sa zatiaľ sústreďuje na veľké dotykové displeje, ale bez AR projekcie na čelné sklo.
• Čína: Technologicky pokročilé značky ako Xpeng a Huawei spolupracujú na vývoji inteligentného AR systému XHUD, ktorý patrí medzi najambicióznejšie riešenia na trhu. Zaujímavé pokusy robia aj NIO a Baidu.
• Kórea: Hyundai a Kia sa už dnes môžu pochváliť AR navigáciou vo svojich modeloch Ioniq 5 či EV6. Systém zobrazuje pokyny priamo pred vodiča, čím zlepšuje orientáciu v meste aj na diaľnici.
• Japonsko: Zatiaľ skôr experimentuje s rozšírenou realitou v oblasti dizajnu, showroomov a zážitkových aplikácií, ale v sériových vozidlách zatiaľ zaostáva.

Treba však povedať, že za vývojom týchto systémov nestojí len automobilka. Technologickí partneri ako Qualcomm, NVIDIA, Unity alebo Unreal Engine dodávajú výpočtový výkon a grafické nástroje, vďaka ktorým môže byť rozšírená realita v autách taká presná a plynulá.

Rozšírená realita v autách je viac než len efekt

Rozšírená realita v autách nie je len technologickým pozlátkom ale je to funkčný nástroj, ktorý zlepšuje orientáciu, bezpečnosť aj komfort vodiča. Či už ide o presnejšiu navigáciu, lepší výhľad pri parkovaní alebo rýchlejšiu reakciu na nebezpečenstvo na ceste, AR systémy menia spôsob, akým vnímame jazdu.

Je fascinujúce sledovať, ako sa niečo, čo donedávna patrilo do sveta videohier a sci-fi filmov, stáva každodennou súčasťou moderných áut. A to najlepšie ešte len príde, s nástupom umelej inteligencie, výkonných senzorov a grafických platforiem sa rozšírená realita v autách stane štandardom aj v dostupnejších modeloch.

Príspevok Rozšírená realita v autách a reálne výhody pre vodiča zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Orion AR okuliare

Orion je navrhnutý tak, aby poskytoval pohlcujúce a intuitívne zážitky. S výhodami rozšírenej reality sa otvárajú nové možnosti pre prácu, zábavu aj komunikáciu. Používatelia môžu priamo vo svojom zornom poli vidieť digitálne informácie, ako sú navigačné pokyny, notifikácie, alebo interaktívne aplikácie, ktoré reagujú na fyzické prostredie.

Zdroj: Meta

Ľahké a štýlové

Okuliare Orion sú zároveň ľahké a štýlové, čo z nich robí ideálne zariadenie na každodenné nosenie. Spoločnosť Meta sa zamerala na to, aby okuliare boli pohodlné, no zároveň výkonné, čím sa snaží dosiahnuť široké prijatie tejto technológie.

Prvé AR zariadenie od Meta

Na rozdiel od iných zariadení na trhu, Orion skutočne kombinuje fyzický svet s digitálnym obsahom v reálnom čase. Táto technológia je navrhnutá tak, aby sa prispôsobila vášmu prostrediu a umožnila vám hladko prepínať medzi reálnymi a virtuálnymi svetmi.

Zdroj: Meta

Bezproblémová integrácia s ekosystémom Meta

Orion AR okuliare sú dokonale integrované s ďalšími produktmi Meta, ako sú Meta Quest či rôzne aplikácie v rámci ekosystému Meta. Používatelia tak môžu využívať celú škálu funkcií vrátane prepojenia s obľúbenými platformami ako Facebook, Instagram, či WhatsApp.

Nová éra rozšírenej reality

Meta s modelom Orion otvára novú éru v oblasti rozšírenej reality, ktorá má potenciál premeniť každodenný život. Či už ide o navigáciu, prácu, alebo hry, tieto okuliare ponúkajú nespočetné možnosti pre inovácie a praktické využitie AR technológie.

Zdroj: TS Meta

Príspevok Orion: Okuliare pre rozšírenú realitu od spoločnosti Meta zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Google Maps s rozšírenou realitou

Rozšírená realita v Google Maps ponúka nové spôsoby, ako objavovať miesta a nájsť zaujímavé aktivity. Minulý týždeň sme predstavili, ako táto technológia pomáha návštevníkom a miestnym obyvateľom navigovať v Paríži toto leto. Teraz sa pozrieme na nové pohlcujúce zážitky, ktoré vám umožnia nielen objavovať ikonické pamiatky mesta, ale aj s nimi interagovať a zapojiť sa do nich.

Zdroj: Google

Nové spôsoby objavovania s AR v Google Maps

Keď vyhľadáte miesto v Google Maps, ktoré ponúka AR obsah, môžete ho preskúmať priamo z aplikácie. Stačí sa dotknúť ikony „AR Experience“ a zdvihnúť zariadenie, aby ste ho videli cez Lens in Maps. Ak sa nenachádzate pri pamiatke, môžete si zážitok prezrieť odkiaľkoľvek na svete pomocou Street View.

AR zážitok Eiffelovej veže cez Street View

S AR sa môžete preniesť späť do roku 1900 a zažiť architektonické koncepty Eiffelovej veže, ktoré nikdy neboli realizované, alebo vidieť pavilóny krajín Exposition Universelle, ktoré boli dočasne postavené pozdĺž Seiny pre svetovú výstavu v roku 1900. Interaktívne informačné karty vám umožnia dozvedieť sa viac o histórii a kultúre týchto pamiatok.

Zdroj: Google

Neskôr v lete budete môcť ísť ešte ďalej v čase a zažiť historicky presné AR zobrazenia Paríža z 18. storočia. Navštívte katedrálu Notre-Dame a jej okolie tak, ako existovali v roku 1789, preskúmajte 3D rekonštrukciu Bastille Saint-Antoine pred Francúzskou revolúciou alebo si prehliadnite slávny Palais des Tuileries pred jeho demoláciou pred stovkami rokov.

Tieto zážitky ožívajú vďaka spolupráci s Google Arts & Culture a Ubisoft. Preskúmajte ich na Google Maps a môžete sa tešiť na ďalší obsah v budúcnosti.

Zdroj: Blog Google

Príspevok Nové funkcie rozšírenej reality v Google Maps: Pohlcujúce zážitky z Paríža zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálne peniaze ešte pred príchodom bitcoinu

Dlho pred tým ako sa do povedomia dostal pojem Bitcoin, virtuálne peniaze sa začali zakoreňovať v hernom online priemysle. Najznámejším príkladom sú hry ako World of Warcraft. Táto hra má vlastnú ekonomiku a za zarobené “goldy” viete fungovať v danej hernej ekonomike. Hernú menu si viete kúpiť aj za reálne peniaze rovnako ako Bitcoin.

Blockchain a kryptomeny fungujú na podobnom princípe ale sú omnoho sofistikovanejšie. Nástupom Bitcoinu v roku 2009 nastal prevrat. Bitcoin reprezentuje nie len digitálnu menu, ale aj hodnoty. Hodnoty ako decentralizácia, sloboda, cestovanie a anti-inflácia.

Digitálne nehnuteľnosti a kryptomeny 

V predošlom článku o Decentralande sme načrtli obchodovanie s digitálnymi nehnuteľnosťami. Tento svet je spolu so svetom Somnium Space jeden z hlavných hráčov. Tu stojí digitálna nehnuteľnosť skoro rovnako ako byt či dom u nás na Slovensku. Tieto svety majú svoje vlastné crypto peniaze a dajú sa kúpiť rovnako ako Bitcoin. 

Je to skoro rovnaké ako v reálnom svete. Sú dominantné meny (dolár a euro) Bitcoin a Ethereum ale každá krajina (metafora pre metaverse) má svoju menu ako rupie (India) alebo pesos (Argentina) ale dá sa tu platiť aj dolárom či eurom. Metaverse – virtuálna realita a bitcoin – platidlo v metaverse.

Hry: Virtuálna Realita a Bitcoin

Stále viac sa rozširuje koncept hier, ktoré pracujú s kryptomenami. Tzn. “Play-to-Earn”, hraj a zarábaj.  Funguje to tak, že vy hráte hru ako napríklad Axie Infinity, kde za postup získavate miestnu hernú menu. Za ňu si rovnako ako v iných hrách môžete nakupovať herné veci alebo si ich vybrať vo forme eur či dolárov – reálnych peňazí. 

Budúcnosť: Integrácia Rozšírená, Virtuálná Realita a Bitcoin

Keď sa pozrieme na horizont, konvergencia Rozšírenej reality (AR), Virtuálnej reality (VR) a kryptomien je na vzostupe. Čakajú nás virtuálne obchody, skúmanie produktov s AR či uskutočňovanie transakcii pomocou digitálnych aktív. Všetko v priebehu okamihu. S gigantmi ako Apple a Google, ktorí investujú veľké sumy do technológií AR a VR, je ďalšia integrácia virtuálnej reality s kryptomenami len otázka času.

Príspevok Virtualna realita a Bitcoin – Ako sú prepojené? zobrazený najskôr Virtuálna Realita.