Virtuálna realita sa dnes využíva v múzeách, galériách, vedeckých centrách aj na archeologických náleziskách po celom svete. Pomáha rekonštruovať zaniknuté stavby, približovať nedostupné miesta, vysvetľovať vedecké procesy a vytvárať zážitky, ktoré by v skutočnom svete nebolo možné bezpečne zrealizovať. Niektoré projekty vznikli ako dočasné súčasti výstav, iné fungujú ako stále expozície alebo sú dostupné online.

Ako sa využíva virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nemusí znamenať iba nasadenie okuliarov na virtuálnu realitu a sledovanie 360-stupňového videa. Múzeá môžu vytvoriť plne interaktívne prostredie, v ktorom sa návštevník voľne pohybuje, skúma predmety a ovplyvňuje priebeh zážitku. Najčastejšie sa VR v múzeách používa na rekonštrukciu historických miest, virtuálne cestovanie, interaktívne vzdelávanie, detailné skúmanie exponátov, oživovanie umeleckých diel, zachovanie dočasných výstav a sprístupnenie zbierok ľuďom, ktorí nemôžu múzeum navštíviť osobne.

Nasledujúce príklady ukazujú, ako rozdielne môže byť virtuálna realita v múzeu využitá.

1. Kúpele Caracalla, Rím, Taliansko

Jedným z najzaujímavejších využití virtuálnej reality pri historickej pamiatke je projekt Caracalla IV Dimension v rímskych Kúpeľoch Caracalla. Rozsiahly kúpeľný komplex bol otvorený v roku 216 počas vlády cisára Caracallu. Kedysi sa v ňom nachádzali bazény s rôznymi teplotami vody, športoviská, záhrady, knižnice, sochy, farebné mozaiky a veľkolepé spoločenské priestory. Z pôvodnej stavby sa však do súčasnosti zachovali prevažne ruiny. Bežný návštevník si preto len ťažko dokáže predstaviť pôvodné rozmery, výzdobu a atmosféru komplexu.

Čo môžete vidieť?

Po nasadení špeciálnych okuliarov sa návštevník prenesie do roku 216 a môže vidieť, ako kúpele pravdepodobne vyzerali v čase svojho otvorenia. Pred očami sa objavia vysoké stĺpy, mramorové steny, bazény, strechy, sochy a ďalšie časti, ktoré dnes už neexistujú. Virtuálna rekonštrukcia je umiestnená priamo do priestoru súčasných ruín. Návštevník preto môže porovnávať dnešný stav s historickou podobou stavby.

Ako to funguje?

Zariadenie využíva okuliare, v ktorých je umiestnený smartfón so špeciálnou VR aplikáciou. Technológia geolokácie rozpoznáva, kde sa návštevník nachádza, a podľa jeho polohy zobrazuje príslušnú virtuálnu rekonštrukciu. Prehliadka obsahuje desať zastávok, pričom šesť z nich využíva virtuálnu realitu. Ovládanie je zjednodušené na jedno tlačidlo, aby zariadenie dokázali používať aj ľudia bez predchádzajúcich skúseností s VR. Súčasťou zážitku je aj zvukový komentár, ktorý približuje históriu a funkciu jednotlivých priestorov.

Kúpele Caracalla sa vďaka projektu stali prvým talianskym archeologickým miestom sprístupneným prostredníctvom rozsiahlej 3D rekonštrukcie. Projekt ukazuje, že virtuálna realita v múzeu alebo na archeologickom nálezisku nemusí nahrádzať skutočnú pamiatku. Naopak, môže návštevníkovi pomôcť lepšie pochopiť to, čo vidí okolo seba.

2. Louvre, Mona Lisa: Beyond the Glass

Mona Lisa patrí medzi najznámejšie obrazy na svete. Jej popularita však spôsobuje, že návštevníci ju často sledujú z väčšej vzdialenosti, cez ochranné sklo a spoza davu ďalších ľudí. Louvre preto v rámci výstavy venovanej Leonardovi da Vincimu vytvoril svoj prvý VR projekt s názvom Mona Lisa: Beyond the Glass.

Návštevník sa mohol priblížiť k obrazu spôsobom, ktorý nie je pri origináli možný. Virtuálna realita ukazovala detaily neviditeľné voľným okom, približovala maliarske techniky Leonarda da Vinciho a prinášala informácie o žene zachytenej na portréte. Zážitok nebol iba zväčšenou fotografiou obrazu. Používal vedecké poznatky, 3D prostredie a rozprávanie, ktoré návštevníka prenieslo za ochranné sklo a do sveta samotného diela. Projekt bol neskôr dostupný aj ako domáca verzia pre VR headsety a smartfóny.

Tento VR zážitok Mona Lisa: Beyond The Glass je dodnes dostupný pre virtuálnu realitu zadarmo na stiahnutie cez steam.

3. Musée d’Orsay, Van Goghova paleta

Musée d’Orsay v Paríži využilo virtuálnu realitu pri výstave venovanej posledným mesiacom života Vincenta van Gogha. Približne desaťminútový zážitok Van Gogh’s Palette preniesol návštevníka do domu doktora Gacheta v Auvers-sur-Oise. Na stole sa nachádzala maliarova paleta pokrytá farbami, ktorá sa postupne premenila na celé virtuálne prostredie.

Návštevníci skúmali farby, perspektívu, hrúbku náteru aj spôsob, akým Van Gogh pracoval so štetcom. Na vytvorenie digitálnej palety bola použitá fotogrametria, ktorá pomohla zachytiť jej povrch, farebné odtiene a štruktúru zaschnutej farby. Virtuálna realita tu neukazovala iba hotové obrazy. Pomáhala návštevníkom pochopiť samotný proces tvorby a spôsob, akým umelec vnímal farby a okolitý svet.

4. Tate Modern, Modiglianiho parížsky ateliér

Pri retrospektívnej výstave Amedea Modiglianiho vytvorilo londýnske múzeum Tate virtuálnu rekonštrukciu jeho posledného parížskeho ateliéru. Návštevník sa po nasadení headsetu ocitol v miestnosti, v ktorej umelec pracoval približne pred sto rokmi. Mohol sa rozhliadať po priestore, sledovať zariadenie ateliéru a vnímať podmienky, v ktorých Modigliani tvoril.

Digitálne prostredie vznikalo na základe historických materiálov, výskumu a dostupných opisov. Cieľom nebolo vytvoriť fantastický svet, ale čo najpresvedčivejšiu rekonštrukciu skutočného miesta. VR týmto spôsobom doplnila vystavené obrazy o kontext. Návštevník si neprezeral iba výsledok umelcovej práce, ale mohol vstúpiť do prostredia, ktoré jeho tvorbu ovplyvňovalo.

5. Victoria and Albert Museum, svet Alenky v krajine zázrakov

Victoria and Albert Museum v Londýne vytvorilo v súvislosti s výstavou Alice: Curiouser and Curiouser interaktívny VR zážitok Curious Alice. Používateľ sa mohol prepadnúť králičou norou a vstúpiť do surrealistického sveta inšpirovaného knihami Lewisa Carrolla. Objavovali sa v ňom známe postavy, meniace sa rozmery predmetov, fantastické rastliny a netradičné prostredia.

Návštevník nebol iba pasívnym divákom. Vstupoval do úlohy Alice, skúmal okolie a prostredníctvom svojich rozhodnutí postupoval virtuálnym svetom. Projekt ukázal, že virtuálna realita v múzeu môže byť aj formou interaktívneho rozprávania. Príbeh už nemusí zostať iba na stránkach knihy alebo v priestore vitríny. Návštevník sa môže stať jeho súčasťou.

6. Franklin Institute, cesta do vesmíru aj ľudského tela

Vedecké centrum Franklin Institute vo Filadelfii začalo využívať VR už v roku 2016. Návštevníkom ponúklo možnosť preskúmať hlbiny oceánu, vzdialené oblasti vesmíru alebo vnútro ľudského tela. Namiesto sledovania modelu, animácie na obrazovke alebo informačného panelu sa človek ocitol priamo vo vysvetľovanom prostredí.

Takéto využitie je vhodné najmä pri témach, ktoré sú príliš veľké, malé, vzdialené alebo nebezpečné na to, aby ich bolo možné ukázať v skutočnosti. Návštevník môže preletieť vesmírom, plávať medzi morskými živočíchmi alebo sledovať procesy prebiehajúce vo vnútri organizmu. VR sa tak stáva nástrojom, ktorý dokáže komplikované vedecké informácie zmeniť na zrozumiteľný zážitok.

7. Natural History Museum v Londýne, Hold the World

Projekt Hold the World umožnil návštevníkom stretnúť sa vo virtuálnom priestore so sirom Davidom Attenboroughom. Používateľ sa ocitol v zákulisí londýnskeho Prírodovedného múzea a mohol skúmať vzácne predmety zo zbierok. Virtuálne fosílie, kosti a ďalšie exponáty bolo možné držať, otáčať a pozorovať z rôznych uhlov.

Jedným z digitálne spracovaných exponátov bola kostra stegosaura. Bola laserovo naskenovaná a následne rekonštruovaná vo virtuálnej realite, aby sa používateľ mohol dozvedieť, ako sa zviera pravdepodobne pohybovalo. V skutočnom múzeu by návštevník väčšinu podobných predmetov nemohol chytiť do rúk. Vo VR môže exponát skúmať bez rizika poškodenia.

8. Národné prírodovedné múzeum v Paríži, cesta evolúciou

Muséum national d’Histoire naturelle v Paríži otvorilo v roku 2017 stály priestor venovaný virtuálnej realite. Jedným z prvých projektov bola skúsenosť Journey into the Heart of Evolution, ktorá návštevníka preniesla do virtuálneho stromu života. Používateľ mohol sledovať vzťahy medzi rôznymi druhmi, vývoj života na Zemi a vplyv človeka na prírodné prostredie.

Obsah vznikal v spolupráci vedcov múzea a technologických odborníkov. Virtuálna realita tu slúžila aj ako spôsob vizualizácie veľkého množstva dát, ktoré by sa prostredníctvom klasickej výstavnej tabule vysvetľovali iba veľmi ťažko. Múzeum neskôr priestor využívalo aj na ďalšie VR projekty, napríklad virtuálnu expedíciu pod hladinu Severného ľadového oceánu.

9. Smithsonian Renwick Gallery, zachovanie výstavy vo VR

Smithsonian American Art Museum vytvorilo aplikáciu Renwick Gallery WONDER 360, ktorá umožnila virtuálne navštíviť rozsiahle umelecké inštalácie aj po skončení fyzickej výstavy. Múzeum vytvorilo virtuálnu prehliadku a následne cez aplikáciu ju umožnilo znovu zažiť.

Používateľ sa mohol pohybovať jednotlivými miestnosťami galérie prostredníctvom smartfónu alebo jednoduchého VR headsetu. Digitálna verzia zachovala nielen samotné umelecké diela, ale aj ich rozmiestnenie a vzťah k architektúre priestoru.

Tento spôsob využitia je zaujímavý najmä pri dočasných výstavách. Po ich skončení sa exponáty často vrátia majiteľom alebo sa premiestnia do rôznych zbierok. Virtuálna rekonštrukcia môže zachovať celú výstavu v podobe, v akej ju videli pôvodní návštevníci. To umožňuje uchovávať každú návštevu aspoň virtuálne.

10. Kremer Museum, múzeum bez fyzickej budovy

Kremer Museum posunulo myšlienku virtuálneho múzea ešte ďalej. Nejde o digitálny doplnok existujúcej budovy, ale o múzeum vytvorené priamo vo virtuálnej realite. Virtuálna galéria predstavuje viac ako 70 diel holandských a flámskych majstrov zo 17. storočia. Obrazy zo súkromnej zbierky sa v skutočnosti nenachádzajú spoločne v jednej verejne prístupnej budove.

VR ich však dokáže umiestniť do spoločného architektonického priestoru. Návštevník sa môže prechádzať galériou, približovať sa k obrazom a pozorovať ich z rôznych uhlov. Virtuálne múzeum nie je obmedzené veľkosťou budovy ani geografickou polohou. Môže ho navštíviť človek z ktorejkoľvek krajiny bez potreby cestovania.

11. National Museum of Nature and Science v Tokiu

Tokijské National Museum of Nature and Science vytvorilo projekt Kahaku VR, ktorý prináša múzejné priestory a exponáty priamo do domácností návštevníkov. Pomocou kvalitných snímok, 3D zobrazenia a virtuálnych prehliadok si používatelia môžu prezerať výstavné miestnosti aj bez osobnej návštevy múzea.

Virtuálne prehliadky sú dostupné prostredníctvom internetového prehliadača a pri zariadení aj vo VR režime. Používateľ má pocit, akoby sa nachádzal priamo medzi exponátmi. Takéto riešenie môže pomôcť školám, ľuďom so zdravotnými obmedzeniami aj zahraničným návštevníkom, ktorí by sa do Tokia inak nedostali. Je to spôsob ako ponúknuť návštevu múzeá vo virtuálnej realite každému, kto do múzeá nezavíta, ale je to jeden zo spôsobov využitia virtuálnej reality od múzea.

12. National Museum of Australia, Veľká koralová bariéra

Austrálske národné múzeum ponúka 360-stupňový VR zážitok Life in the Great Barrier Reef. Návštevník sa prenesie pod hladinu mora a môže sledovať koraly, ryby, korytnačky, žraloky a ďalšie živočíchy Veľkej koralovej bariéry.

Virtuálna cesta však neukazuje iba krásu podmorského sveta. Vysvetľuje tiež jeho krehkosť, prebiehajúce zmeny a potrebu ochrany celého ekosystému. Múzeum tak môže návštevníka preniesť na miesto vzdialené tisíce kilometrov bez toho, aby musel opustiť budovu. Zážitok sa využíva aj pri vzdelávacích programoch pre školy.

13. National Museum of Australia, virtuálna Antarktída

Ďalším projektom austrálskeho múzea je The Antarctica Experience. Prostredníctvom 360-stupňového filmu sa návštevník prenesie na zamrznutý kontinent a spoznáva každodenný život vedcov na výskumnej stanici Davis.

Môže sledovať cestovanie po ľade, prácu výskumníkov, kolónie tučniakov aj extrémne prírodné podmienky. Virtuálna realita vytvára pocit, že sa návštevník nachádza priamo na Antarktíde. Ide o prostredie, ktoré je pre väčšinu ľudí finančne, geograficky aj fyzicky nedostupné. Múzeum ho napriek tomu dokáže sprostredkovať širokej verejnosti bezpečným a kontrolovaným spôsobom.

Aké výhody prináša virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nie je iba atrakcia, ktorá má návštevníka na niekoľko minút zabaviť. Pri správnom spracovaní sa môže stať plnohodnotnou súčasťou vzdelávania a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Oživuje zaniknuté miesta

Ruiny, poškodené budovy a archeologické náleziská možno digitálne rekonštruovať. Návštevník tak vidí nielen súčasný stav, ale aj pravdepodobnú podobu miesta v minulosti.

Sprístupňuje nedostupné prostredia

Múzeum môže návštevníka preniesť do vesmíru, pod hladinu oceánu, do ľudského tela alebo na Antarktídu. Ide o miesta, ktoré by väčšina ľudí nemohla osobne navštíviť.

Chráni vzácne exponáty

Virtuálny model možno chytiť, otáčať, rozložiť na jednotlivé časti alebo zväčšiť. Originálny predmet pritom zostáva bezpečne uložený vo vitríne alebo depozitári.

Pomáha lepšie vysvetľovať súvislosti

Návštevník môže vidieť, ako sa používal historický predmet, ako fungovala zaniknutá stavba alebo ako sa pohybovalo praveké zviera.

Zvyšuje atraktivitu návštevy

Interaktívny zážitok môže osloviť deti, školy aj ľudí, ktorí bežné múzejné prehliadky považujú za príliš statické.

Umožňuje zachovať dočasné výstavy

Výstavu možno naskenovať a uložiť ako digitálne prostredie. Návštevníci sa do nej môžu virtuálne vrátiť aj po odstránení fyzických exponátov.

Sprístupňuje múzeum na diaľku

Virtuálna prehliadka môže byť dostupná cez počítač, smartfón alebo VR headset. Múzeum tak osloví návštevníkov bez ohľadu na ich polohu.

Keď sa návšteva múzea mení na skutočný zážitok

Virtuálna realita nenahrádza originálne umelecké diela, historické predmety ani atmosféru skutočného múzea. Dokáže ich však doplniť o nové súvislosti a návštevníkom ukázať aj to, čo sa nezachovalo, nachádza sa v depozitári alebo by bolo v reálnom svete nedostupné. Virtuálna realita v múzeu, môže zákazníkom zlepšiť návštevu múzeá na interaktívne múzeum alebo digitálne múzeum. Návštevník nesleduje históriu iba spoza vitríny. Môže vstúpiť do rekonštruovanej budovy, preskúmať exponát z každej strany alebo sa preniesť priamo do obdobia, z ktorého pochádza.

Slovenská firma na tvorbu virtuálnej reality v muzeách

Podobné technológie sa dajú využiť aj mimo kultúrnych inštitúcií. Virtuálna realita na mieru môže podporiť digitálne vzdelávanie, vytvoriť interaktívnu expozíciu pre zoologické záhrady alebo virtuálnu prehliadku mesta. Svoje využitie nachádza aj pri zážitkovej turistike, virtuálnom cestovaní, prezentácii regiónov, VR marketingu či tvorbe digitálnych showroomov.

Na Slovensku sa tvorbe podobných riešení venuje firma VR Expert, ktorá sa špecializuje na virtuálnu realitu, 360° obsah, virtuálne prehliadky a vývoj interaktívnych VR riešení. Vďaka tomu je možné pripraviť projekt podľa konkrétneho priestoru, cieľovej skupiny aj spôsobu, akým má návštevník s obsahom pracovať.

Pri dobre pripravenom obsahu sa z VR nestáva iba krátkodobá atrakcia. Môže byť nástrojom, ktorý návštevníkom pomôže lepšie pochopiť príbeh miesta, zapamätať si nové poznatky a zažiť niečo, čo by im klasická výstava nedokázala sprostredkovať. Práve preto má vývoj VR aplikácií čoraz väčší význam pre múzeá, školy, mestá, turistické centrá aj firmy, ktoré chcú svoje témy prezentovať moderným a interaktívnym spôsobom

Príspevok Virtuálna realita v múzeu: 13 miest, kde história ožíva pred očami zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

 Veková hranica 12 alebo 13 rokov?

Prečo teda výrobcovia často uvádzajú hranicu 12 alebo 13 rokov? Nie preto, že by v tomto veku nastal vedecky potvrdený biologický zlom. Skôr ide o kombináciu ergonomických limitov headsetu, ochrany súkromia, pravidiel účtov, právnej opatrnosti a toho, že staršie deti lepšie rozumejú pokynom, dokážu nahlásiť nepríjemné príznaky a zvládajú sociálne riziká online prostredia. Dnes to vidno aj v praxi, Meta v niektorých regiónoch povoľuje parent-managed účty od 10 rokov, PlayStation VR2 uvádza hranicu 12 rokov a PICO 13 rokov. To znamená, že označenie 12+ alebo 13+ hovorí skôr o podmienkach bezpečného používania konkrétneho produktu než o presne zmeranej hranici vývoja oka alebo mozgu.

Čo hovoria vedecké štúdie o bezpečnosti VR pre deti

Najsilnejšia priama štúdia pre deti vo veku 10 až 12 rokov priniesla povzbudivé výsledky. Deti používali VR 60 minút denne počas štyroch dní, boli pod dohľadom, sedeli a mali prestávku po 30 minútach. Výskumníci nezistili merateľné zhoršenie ostrosti zraku, priestorového videnia, rovnováhy, koordinácie ani kognitívnych funkcií. To je dôležitý signál, že krátke a kontrolované používanie nemusí byť pre zdravé dieťa v tomto veku problém. Zároveň však táto štúdia nedokazuje, že dlhodobé každodenné používanie počas mesiacov alebo rokov je bez rizika. 

Pri mladších deťoch sú dáta slabšie. U časti detí vo veku 4 až 10 rokov krátka VR expozícia nespôsobila významné zmeny vo vizuomotorike ani v rovnováhe, no po použití sa objavili mierne symptómy diskomfortu, napríklad únava alebo motion-sickness skóre. Novší prehľad 111 štúdií s deťmi vo veku 3 až 8 rokov navyše ukazuje, že výskum sa stále sústreďuje skôr na vzdelávací efekt než na dlhodobú bezpečnosť, vývoj zraku, psychiku a ochranu údajov. Práve preto je pri malých deťoch opatrnosť stále rozumnejšia než sebavedomé tvrdenie, že „VR je úplne v poriadku“. 

Najčastejšie zdravotné ťažkosti pri používaní VR

VR môže byť pre dieťa náročná z viacerých dôvodov. Oči vo VR dostávajú iné signály, než na aké sú zvyknuté pri bežnom pozeraní do priestoru. Hovorí sa tomu vergence-accommodation conflict, teda konflikt medzi tým, kam sa oči „stáčajú“, a tým, na akú vzdialenosť v skutočnosti opticky zaostrujú. Tento nesúlad sa spája s únavou očí, rozmazaným videním, bolesťou hlavy a celkovým diskomfortom. Zatiaľ nemáme dôkazy, že by krátke používanie zdravým deťom ničilo zrak, ale vieme, že môže vyvolať dočasné ťažkosti. 

Ďalším problémom je kybernetická nevoľnosť. Dieťa vo VR môže vizuálne cítiť rýchly pohyb, hoci telo sa v skutočnosti nehýbe. Mozog tak dostáva protichodné informácie a výsledkom môže byť nevoľnosť, závrat, dezorientácia, potenie, bolesť hlavy alebo dočasne horšia rovnováha. Systematické prehľady ukazujú, že pri headsetoch patria medzi najčastejšie ťažkosti dezorientácia, nevoľnosť a okulomotorické symptómy. Riziko rastie pri dlhšom používaní, rýchlom virtuálnom pohybe, vyššej náchylnosti na kinetózu a aj pri individuálnych problémoch so zrakom. 

Dôležité je aj to, že nie všetky deti reagujú na VR rovnako. Výskum pri deťoch vo veku 7 až 12 rokov ukázal rozdiely medzi mladšími a staršími deťmi v miere pohltenia virtuálnym prostredím aj v niektorých symptómoch, napríklad únave očí či rozmazanom videní. To znamená, že veková vhodnosť nezávisí len od čísla v rodnom liste. Záleží aj na zrelosti dieťaťa, jeho schopnosti povedať, že mu nie je dobre, na výbere obsahu a na tom, či ide o pokojný edukatívny zážitok alebo intenzívnu dynamickú hru. 

Virtuálna realita pre deti a jej bezpečné pravidlá

Ak teda hľadáte rozumné pravidlo, dnešné dôkazy podporujú najmä tento opatrný prístup. Pri zdravom dieťati približne od 10 rokov má zmysel začať veľmi krátko, pokojne len 5 až 10 minútami, vyberať aplikácie bez rýchleho presunu kamery, používať VR len pod dohľadom a asi po 20 minútach zaradiť prestávku. Ak sa objaví rozmazané videnie, bolesť očí, nevoľnosť, závrat alebo strata rovnováhy, používanie treba okamžite ukončiť. Pediatrické odporúčania zdôrazňujú, že brief exposure zatiaľ neukazuje jasné poškodenie, ale deti potrebujú vedenie, časové limity a dohľad, aby VR nevytláčala pohyb, školu ani bežný kontakt s rodinou. 

Osobitnú opatrnosť si zaslúžia deti so škúlením, tupozrakosťou, poruchami spolupráce očí, výraznou kinetózou, migrénou, epilepsiou alebo problémami s rovnováhou. Nové práce naznačujú, že binokulárna dysfunkcia môže zhoršiť cybersickness aj posturálnu stabilitu po VR expozícii. Ak má dieťa očný alebo neurologický problém, rodič by mal používanie VR headsetu najskôr konzultovať s očným lekárom alebo príslušným špecialistom. 

VR ako nástroj učenia, objavovania a zážitku

Dobrá správa je, že virtuálna realita nemusí byť len hračka. Práve naopak, najväčší zmysel môže mať vtedy, keď prináša dieťaťu jasnú hodnotu. V oblasti digitálneho vzdelávania môže VR veľmi dobre fungovať v školách, múzeách, zoologických záhradách aj interaktívnych expozíciách. Tvorcovia by však mali obsah prispôsobiť veku detí, zvoliť pokojné spracovanie a navrhnúť používanie v krátkych časových blokoch. Pomáha názorne vysvetľovať učivo, sprostredkovať virtuálne laboratórium, približovať vzdialené miesta a umožniť deťom objavovať prírodu, napríklad pozorovanie mačky divej v Zoo Bojnice, vedu či históriu pútavejším spôsobom. Vývoj VR aplikácií na mieru pritom umožňuje prispôsobiť obsah konkrétnemu veku detí, vzdelávacím cieľom aj prostrediu, v ktorom sa bude používať. Dôležité však je, aby bol obsah primeraný veku, pokojný, edukatívny a používaný v krátkych časových blokoch.

Virtuálna realita pre deti: bezpečnosť závisí od spôsobu používania

Záver je teda pomerne jasný. Nie je dokázané, že krátke používanie VR poškodzuje oči zdravých detí od 10 do 12 rokov. Zároveň však neexistujú kvalitné dlhodobé údaje, ktoré by potvrdili bezpečnosť častého používania u menších detí. Preto hranice ako 7+, 10+, 12+ alebo 13+ treba chápať ako opatrnostné pravidlá, nie ako presne potvrdené biologické prahy. Ak sa virtuálna realita pre deti používa rozumne, krátko, pod dohľadom a s vhodným obsahom, vie byť zaujímavým nástrojom na učenie aj zážitok. Ak sa používa bez pravidiel, príliš dlho alebo v nevhodnom sociálnom prostredí, z rizika sa môže rýchlo stať problém.

Príspevok Virtuálna realita pre deti: od koľkých rokov je vhodná a ako ju používať bezpečne zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálne peniaze ešte pred príchodom bitcoinu

Dlho pred tým ako sa do povedomia dostal pojem Bitcoin, virtuálne peniaze sa začali zakoreňovať v hernom online priemysle. Najznámejším príkladom sú hry ako World of Warcraft. Táto hra má vlastnú ekonomiku a za zarobené “goldy” viete fungovať v danej hernej ekonomike. Hernú menu si viete kúpiť aj za reálne peniaze rovnako ako Bitcoin.

Blockchain a kryptomeny fungujú na podobnom princípe ale sú omnoho sofistikovanejšie. Nástupom Bitcoinu v roku 2009 nastal prevrat. Bitcoin reprezentuje nie len digitálnu menu, ale aj hodnoty. Hodnoty ako decentralizácia, sloboda, cestovanie a anti-inflácia.

Digitálne nehnuteľnosti a kryptomeny 

V predošlom článku o Decentralande sme načrtli obchodovanie s digitálnymi nehnuteľnosťami. Tento svet je spolu so svetom Somnium Space jeden z hlavných hráčov. Tu stojí digitálna nehnuteľnosť skoro rovnako ako byt či dom u nás na Slovensku. Tieto svety majú svoje vlastné crypto peniaze a dajú sa kúpiť rovnako ako Bitcoin. 

Je to skoro rovnaké ako v reálnom svete. Sú dominantné meny (dolár a euro) Bitcoin a Ethereum ale každá krajina (metafora pre metaverse) má svoju menu ako rupie (India) alebo pesos (Argentina) ale dá sa tu platiť aj dolárom či eurom. Metaverse – virtuálna realita a bitcoin – platidlo v metaverse.

Hry: Virtuálna Realita a Bitcoin

Stále viac sa rozširuje koncept hier, ktoré pracujú s kryptomenami. Tzn. “Play-to-Earn”, hraj a zarábaj.  Funguje to tak, že vy hráte hru ako napríklad Axie Infinity, kde za postup získavate miestnu hernú menu. Za ňu si rovnako ako v iných hrách môžete nakupovať herné veci alebo si ich vybrať vo forme eur či dolárov – reálnych peňazí. 

Budúcnosť: Integrácia Rozšírená, Virtuálná Realita a Bitcoin

Keď sa pozrieme na horizont, konvergencia Rozšírenej reality (AR), Virtuálnej reality (VR) a kryptomien je na vzostupe. Čakajú nás virtuálne obchody, skúmanie produktov s AR či uskutočňovanie transakcii pomocou digitálnych aktív. Všetko v priebehu okamihu. S gigantmi ako Apple a Google, ktorí investujú veľké sumy do technológií AR a VR, je ďalšia integrácia virtuálnej reality s kryptomenami len otázka času.

Príspevok Virtualna realita a Bitcoin – Ako sú prepojené? zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálna realita na Vianoce

Virtuálna realita je skvelý darček pod stromček, pretože ponúka široké možnosti využitia. Neslúži len na hranie, ale aj na virtuálne cestovanie, tréning rýchlych reakcií, sledovanie adrenalínových 360 videí, vzdelávanie či rozvoj kreativity. Deti aj dospelí si môžu vďaka nej vyskúšať situácie, ktoré by inak neboli možné – napríklad výstup na Everest, pilotovanie lietadla alebo návštevu známych múzeí. Je to zážitok, ktorý rozširuje obzory a prináša niečo viac než len zábavu.

Kreslenie v 3D priestore umožňuje virtuálna realita.

Virtuálna realita je dobrým darčekom, lebo neslúži iba na hranie. Čo viac sa dá robiť s virtuálnou realitou si môžete prečítať v článku.

PlayStation VR – 450€

Tento headset VR je skvelým darčekom pre fanúšikov PlayStation – a patrí medzi najlepšie spôsoby, ako sa ponoriť do sveta virtuálnej reality. PSVR ponúka neuveriteľný zážitok s vysokým rozlíšením, vibráciami priamo v headsete a pokročilým sledovaním očí, čo určite zapôsobí na kohokoľvek, komu ho doprajete. K dispozícii je aj množstvo skvelých titulov, ako napríklad Horizon Call of the Mountain, Resident Evil Village VR či No Man’s Sky VR. Súčasťou balenia sú už pohybové ovládače Sense, ktoré poskytujú precízne ovládanie a dotykovú spätnú väzbu. Veľkou výhodou je, že sa nemusíte starať o výkon počítača, pretože PSVR2 funguje priamo s konzolou PlayStation 5, ktorá je pre jeho používanie nevyhnutná. Cena kompletu začína približne na 600 €.

Požiadavky: PlayStation 4 alebo Playstation 4 Pro alebo Playstation 5

Standalone VR – Oculus Quest 3 – 650€

S VR headsetom Meta Quest 3S sa nedá nič pokaziť. Základnou výhodou je, že nepotrebuje žiadne externé výpočtové zariadenie – všetko sa spracováva priamo v headsete. Stačí ho teda kúpiť pod stromček a virtuálna realita je okamžite dostupná. Meta Quest 3S ponúka výborný pomer ceny a výkonu, ostrý displej, pohodlné nosenie a prístup k tisícom kvalitných VR titulov. Po Vianociach navyše často prichádzajú výhodné zľavy na hry, ktoré Meta pravidelne ponúka vo svojom obchode. Je to ideálna voľba pre tých, ktorí chcú VR bez káblov, bez konzoly a bez komplikácií.

Požiadavky: žiadne

HTC Vive Pro 2 – 1400€

Nekompromisný headset HTC VIVE Pro 2 s 5K rozlíšením, 120 ° FOV a 120 Hz je tým najlepším riešením pokiaľ má obdarovaný herný počítač. Virtuálnu realitu si tak bude môcť užiť naplno, s tým najlepším a najdostupnejším čo je pre bežných spotrebiteľov na trhu.

Požiadavky: Herný počitač

Virtuálna realita pod stromček

Ak zvažujete kúpu virtuálnej reality ako darčeka pod stromček, výber závisí od toho, aké zariadenia má obdarovaný k dispozícii. Meta Quest 3S je ideálnou voľbou pre každého, kto chce VR bez nutnosti pripojenia k počítaču – stačí ho rozbaliť a začať používať. Ak obdarovaný vlastní konzolu PlayStation 5, vynikajúcim riešením je PlayStation VR2, ktorý ponúka špičkový zážitok prispôsobený tejto platforme. Pre náročnejších používateľov, ktorí hrajú na výkonnom hernom počítači, je najlepšou voľbou HTC Vive Pro 2, ktorý ponúka vysoké rozlíšenie, precízne sledovanie pohybu a široké možnosti využitia.

Príspevok Virtuálna realita pod stromček ? Naše tipy zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Stačí zopár bežných predmetov, ktoré sa ti povaľujú doma a onedlho ti už z displeja môžu vystupovať pôsobivé hologramy.

Príspevok Vytvor si pomocou mobilu vlastný holograf zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Francúzi nazývajú tento stav morská choroba. Presnejšie ju však vystihuje označenie kinetóza, pretože podobné ťažkosti môžete zažiť aj počas cesty lietadlom, autom,horskej dráhe ale aj pri používaní okuliarmi ako Oculus Rift, či HTC Vive. No pri sedení je vyššia pravdepodobnosť kinetózy, preto je tento článok viac venovaný Oculus Riftu. Medzi základné príznaky ochorenia patrí nevoľnosť, závraty a celková slabosť.

Niektorí ľudia majú nevoľnosti s Oculus Rift, niektorí ľudia nemajú. Napíšem vám 11 rôznych technik, ktoré vám pomôžu v boji proti nevoľnosti.

1. Použite Q / E v hrách, ked je k dispozícii – Vývojári Oculus Rift hier a dem vedia, že táto choroba je skutočný problém, ktorý treba nejako riešiť . To je dôvod, prečo, keď hráte hry pre Oculus Rift zistíte, že môžete obrátiť svoju postavu v mihnutia oka po stlačení Q alebo E.
2. Znížte rýchlosť postavy pri pohybe – Spravidla ho možno urobiť, ak si znížite svoje zorné pole. Ale, ľudia milujú vysoké zorné pole. Ak chcete znížiť nevoľnosť, tak vaša postava sa musí pohybovať pomalšie. Najlepšie ak je hra na niekoľko možností rýchlosti charakter
3. Dajte si pauzu – Keď hráme videohry, nemáme ani šajnu, ako rýchlo čas letí. To je dôvod, prečo sa odporúča vziať časté prestávky, aby ste nedostali bolesti hlavy, alebo nevoľnosť.
4. Zavrite oči, keď je kamera a nie je pohyb riadený pohybom hlavy – Znie to hlúpo, ale môže to skutočne pomôcť, pretože kinetóza je nakoniec viazaná k nedorozumeniu medzi telom a mozgom. Telo si myslí, že sa pohybujete, a váš mozog nie.
5. Nehrajte hry, ktoré sú pre vás nechutne či zle – Nezáleží na tom, ako dobre hra bola optimalizovaná pre VR. Voľba správnych hry, hrať by mohol pomôcť.
6. Uistite sa, že Oculus Rift je správne kalibrovaný pre vaše oči – Keď hráte hry, môžete dostať rozmazanie a vy neviete, ako to opraviť. To je pravdepodobne spôsobené že váš IPD je príliš úzky alebo príliš široký a nie je preto dobre kalibrovaný. To môže byť tiež dôvodom, ktorý môžete mať bolesti hlavy a nakoniec nevoľnosti.
7. Znížte jas – Niektoré hry majú nastavovanie jasu, takže môžete hrať s pre vlastnými preferenciami. Niektorí ľudia vraveli že im to pomáha.
8. Jedzte alebo pite výrobky obsahujúce zázvor – Táto liečba bola používaná na liečbu choroby z pohybu po celé stáročia.
9. Skúste nehýbať príliš s hlavou – Vzhľadom k tomu, kinetóza je pripojená k pohybu, znížte váš pohyb hlavy vľavo a vpravo, a hore a dole. Avšak, rotujúca hlava by nemala robiť žiadne problémy.
10. Opite sa – Divná možnosť ale niektorí ľudia potvrdili, že robí zázraky. Tesne pred nasadením VR headsetu Oculus Rift, skonzumujte pár pív a budete pripravení vstúpiť do virtuálnej reality.
11. Kúpte si lepší počítač – Získajte lepšiu snímkovú frekvenciu s novším hardwarom.

Zdroj : riftinfo.com

Príspevok 11 tipov ako sa vyhnúť nevoľnosti pri používaní virtuálnej realite zobrazený najskôr Virtuálna Realita.