Predstavte si, že stojíte uprostred ruín starovekých kúpeľov. Okolo vás zostali iba poškodené múry, prázdne priestory a fragmenty pôvodnej výzdoby. Nasadíte si však VR headset a ruiny sa v priebehu niekoľkých sekúnd premenia na monumentálny komplex plný mramoru, sôch, bazénov a farebných mozaík. Práve takto môže vyzerať virtuálna realita v múzeu. Návštevník už nemusí iba čítať informačné tabule alebo si predstavovať, ako historické miesto vyzeralo. Môže sa doň virtuálne preniesť, pohybovať sa v ňom a v niektorých prípadoch dokonca manipulovať s exponátmi.

Virtuálna realita sa dnes využíva v múzeách, galériách, vedeckých centrách aj na archeologických náleziskách po celom svete. Pomáha rekonštruovať zaniknuté stavby, približovať nedostupné miesta, vysvetľovať vedecké procesy a vytvárať zážitky, ktoré by v skutočnom svete nebolo možné bezpečne zrealizovať. Niektoré projekty vznikli ako dočasné súčasti výstav, iné fungujú ako stále expozície alebo sú dostupné online.

Ako sa využíva virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nemusí znamenať iba nasadenie okuliarov na virtuálnu realitu a sledovanie 360-stupňového videa. Múzeá môžu vytvoriť plne interaktívne prostredie, v ktorom sa návštevník voľne pohybuje, skúma predmety a ovplyvňuje priebeh zážitku. Najčastejšie sa VR v múzeách používa na rekonštrukciu historických miest, virtuálne cestovanie, interaktívne vzdelávanie, detailné skúmanie exponátov, oživovanie umeleckých diel, zachovanie dočasných výstav a sprístupnenie zbierok ľuďom, ktorí nemôžu múzeum navštíviť osobne.

Nasledujúce príklady ukazujú, ako rozdielne môže byť virtuálna realita v múzeu využitá.

1. Kúpele Caracalla, Rím, Taliansko

Jedným z najzaujímavejších využití virtuálnej reality pri historickej pamiatke je projekt Caracalla IV Dimension v rímskych Kúpeľoch Caracalla. Rozsiahly kúpeľný komplex bol otvorený v roku 216 počas vlády cisára Caracallu. Kedysi sa v ňom nachádzali bazény s rôznymi teplotami vody, športoviská, záhrady, knižnice, sochy, farebné mozaiky a veľkolepé spoločenské priestory. Z pôvodnej stavby sa však do súčasnosti zachovali prevažne ruiny. Bežný návštevník si preto len ťažko dokáže predstaviť pôvodné rozmery, výzdobu a atmosféru komplexu.

Čo môžete vidieť?

Po nasadení špeciálnych okuliarov sa návštevník prenesie do roku 216 a môže vidieť, ako kúpele pravdepodobne vyzerali v čase svojho otvorenia. Pred očami sa objavia vysoké stĺpy, mramorové steny, bazény, strechy, sochy a ďalšie časti, ktoré dnes už neexistujú. Virtuálna rekonštrukcia je umiestnená priamo do priestoru súčasných ruín. Návštevník preto môže porovnávať dnešný stav s historickou podobou stavby.

Ako to funguje?

Zariadenie využíva okuliare, v ktorých je umiestnený smartfón so špeciálnou VR aplikáciou. Technológia geolokácie rozpoznáva, kde sa návštevník nachádza, a podľa jeho polohy zobrazuje príslušnú virtuálnu rekonštrukciu. Prehliadka obsahuje desať zastávok, pričom šesť z nich využíva virtuálnu realitu. Ovládanie je zjednodušené na jedno tlačidlo, aby zariadenie dokázali používať aj ľudia bez predchádzajúcich skúseností s VR. Súčasťou zážitku je aj zvukový komentár, ktorý približuje históriu a funkciu jednotlivých priestorov.

Kúpele Caracalla sa vďaka projektu stali prvým talianskym archeologickým miestom sprístupneným prostredníctvom rozsiahlej 3D rekonštrukcie. Projekt ukazuje, že virtuálna realita v múzeu alebo na archeologickom nálezisku nemusí nahrádzať skutočnú pamiatku. Naopak, môže návštevníkovi pomôcť lepšie pochopiť to, čo vidí okolo seba.

2. Louvre, Mona Lisa: Beyond the Glass

Mona Lisa patrí medzi najznámejšie obrazy na svete. Jej popularita však spôsobuje, že návštevníci ju často sledujú z väčšej vzdialenosti, cez ochranné sklo a spoza davu ďalších ľudí. Louvre preto v rámci výstavy venovanej Leonardovi da Vincimu vytvoril svoj prvý VR projekt s názvom Mona Lisa: Beyond the Glass.

Návštevník sa mohol priblížiť k obrazu spôsobom, ktorý nie je pri origináli možný. Virtuálna realita ukazovala detaily neviditeľné voľným okom, približovala maliarske techniky Leonarda da Vinciho a prinášala informácie o žene zachytenej na portréte. Zážitok nebol iba zväčšenou fotografiou obrazu. Používal vedecké poznatky, 3D prostredie a rozprávanie, ktoré návštevníka prenieslo za ochranné sklo a do sveta samotného diela. Projekt bol neskôr dostupný aj ako domáca verzia pre VR headsety a smartfóny.

Tento VR zážitok Mona Lisa: Beyond The Glass je dodnes dostupný pre virtuálnu realitu zadarmo na stiahnutie cez steam.

3. Musée d’Orsay, Van Goghova paleta

Musée d’Orsay v Paríži využilo virtuálnu realitu pri výstave venovanej posledným mesiacom života Vincenta van Gogha. Približne desaťminútový zážitok Van Gogh’s Palette preniesol návštevníka do domu doktora Gacheta v Auvers-sur-Oise. Na stole sa nachádzala maliarova paleta pokrytá farbami, ktorá sa postupne premenila na celé virtuálne prostredie.

Návštevníci skúmali farby, perspektívu, hrúbku náteru aj spôsob, akým Van Gogh pracoval so štetcom. Na vytvorenie digitálnej palety bola použitá fotogrametria, ktorá pomohla zachytiť jej povrch, farebné odtiene a štruktúru zaschnutej farby. Virtuálna realita tu neukazovala iba hotové obrazy. Pomáhala návštevníkom pochopiť samotný proces tvorby a spôsob, akým umelec vnímal farby a okolitý svet.

4. Tate Modern, Modiglianiho parížsky ateliér

Pri retrospektívnej výstave Amedea Modiglianiho vytvorilo londýnske múzeum Tate virtuálnu rekonštrukciu jeho posledného parížskeho ateliéru. Návštevník sa po nasadení headsetu ocitol v miestnosti, v ktorej umelec pracoval približne pred sto rokmi. Mohol sa rozhliadať po priestore, sledovať zariadenie ateliéru a vnímať podmienky, v ktorých Modigliani tvoril.

Digitálne prostredie vznikalo na základe historických materiálov, výskumu a dostupných opisov. Cieľom nebolo vytvoriť fantastický svet, ale čo najpresvedčivejšiu rekonštrukciu skutočného miesta. VR týmto spôsobom doplnila vystavené obrazy o kontext. Návštevník si neprezeral iba výsledok umelcovej práce, ale mohol vstúpiť do prostredia, ktoré jeho tvorbu ovplyvňovalo.

5. Victoria and Albert Museum, svet Alenky v krajine zázrakov

Victoria and Albert Museum v Londýne vytvorilo v súvislosti s výstavou Alice: Curiouser and Curiouser interaktívny VR zážitok Curious Alice. Používateľ sa mohol prepadnúť králičou norou a vstúpiť do surrealistického sveta inšpirovaného knihami Lewisa Carrolla. Objavovali sa v ňom známe postavy, meniace sa rozmery predmetov, fantastické rastliny a netradičné prostredia.

Návštevník nebol iba pasívnym divákom. Vstupoval do úlohy Alice, skúmal okolie a prostredníctvom svojich rozhodnutí postupoval virtuálnym svetom. Projekt ukázal, že virtuálna realita v múzeu môže byť aj formou interaktívneho rozprávania. Príbeh už nemusí zostať iba na stránkach knihy alebo v priestore vitríny. Návštevník sa môže stať jeho súčasťou.

6. Franklin Institute, cesta do vesmíru aj ľudského tela

Vedecké centrum Franklin Institute vo Filadelfii začalo využívať VR už v roku 2016. Návštevníkom ponúklo možnosť preskúmať hlbiny oceánu, vzdialené oblasti vesmíru alebo vnútro ľudského tela. Namiesto sledovania modelu, animácie na obrazovke alebo informačného panelu sa človek ocitol priamo vo vysvetľovanom prostredí.

Takéto využitie je vhodné najmä pri témach, ktoré sú príliš veľké, malé, vzdialené alebo nebezpečné na to, aby ich bolo možné ukázať v skutočnosti. Návštevník môže preletieť vesmírom, plávať medzi morskými živočíchmi alebo sledovať procesy prebiehajúce vo vnútri organizmu. VR sa tak stáva nástrojom, ktorý dokáže komplikované vedecké informácie zmeniť na zrozumiteľný zážitok.

7. Natural History Museum v Londýne, Hold the World

Projekt Hold the World umožnil návštevníkom stretnúť sa vo virtuálnom priestore so sirom Davidom Attenboroughom. Používateľ sa ocitol v zákulisí londýnskeho Prírodovedného múzea a mohol skúmať vzácne predmety zo zbierok. Virtuálne fosílie, kosti a ďalšie exponáty bolo možné držať, otáčať a pozorovať z rôznych uhlov.

Jedným z digitálne spracovaných exponátov bola kostra stegosaura. Bola laserovo naskenovaná a následne rekonštruovaná vo virtuálnej realite, aby sa používateľ mohol dozvedieť, ako sa zviera pravdepodobne pohybovalo. V skutočnom múzeu by návštevník väčšinu podobných predmetov nemohol chytiť do rúk. Vo VR môže exponát skúmať bez rizika poškodenia.

8. Národné prírodovedné múzeum v Paríži, cesta evolúciou

Muséum national d’Histoire naturelle v Paríži otvorilo v roku 2017 stály priestor venovaný virtuálnej realite. Jedným z prvých projektov bola skúsenosť Journey into the Heart of Evolution, ktorá návštevníka preniesla do virtuálneho stromu života. Používateľ mohol sledovať vzťahy medzi rôznymi druhmi, vývoj života na Zemi a vplyv človeka na prírodné prostredie.

Obsah vznikal v spolupráci vedcov múzea a technologických odborníkov. Virtuálna realita tu slúžila aj ako spôsob vizualizácie veľkého množstva dát, ktoré by sa prostredníctvom klasickej výstavnej tabule vysvetľovali iba veľmi ťažko. Múzeum neskôr priestor využívalo aj na ďalšie VR projekty, napríklad virtuálnu expedíciu pod hladinu Severného ľadového oceánu.

9. Smithsonian Renwick Gallery, zachovanie výstavy vo VR

Smithsonian American Art Museum vytvorilo aplikáciu Renwick Gallery WONDER 360, ktorá umožnila virtuálne navštíviť rozsiahle umelecké inštalácie aj po skončení fyzickej výstavy. Múzeum vytvorilo virtuálnu prehliadku a následne cez aplikáciu ju umožnilo znovu zažiť.

Používateľ sa mohol pohybovať jednotlivými miestnosťami galérie prostredníctvom smartfónu alebo jednoduchého VR headsetu. Digitálna verzia zachovala nielen samotné umelecké diela, ale aj ich rozmiestnenie a vzťah k architektúre priestoru.

Tento spôsob využitia je zaujímavý najmä pri dočasných výstavách. Po ich skončení sa exponáty často vrátia majiteľom alebo sa premiestnia do rôznych zbierok. Virtuálna rekonštrukcia môže zachovať celú výstavu v podobe, v akej ju videli pôvodní návštevníci. To umožňuje uchovávať každú návštevu aspoň virtuálne.

10. Kremer Museum, múzeum bez fyzickej budovy

Kremer Museum posunulo myšlienku virtuálneho múzea ešte ďalej. Nejde o digitálny doplnok existujúcej budovy, ale o múzeum vytvorené priamo vo virtuálnej realite. Virtuálna galéria predstavuje viac ako 70 diel holandských a flámskych majstrov zo 17. storočia. Obrazy zo súkromnej zbierky sa v skutočnosti nenachádzajú spoločne v jednej verejne prístupnej budove.

VR ich však dokáže umiestniť do spoločného architektonického priestoru. Návštevník sa môže prechádzať galériou, približovať sa k obrazom a pozorovať ich z rôznych uhlov. Virtuálne múzeum nie je obmedzené veľkosťou budovy ani geografickou polohou. Môže ho navštíviť človek z ktorejkoľvek krajiny bez potreby cestovania.

11. National Museum of Nature and Science v Tokiu

Tokijské National Museum of Nature and Science vytvorilo projekt Kahaku VR, ktorý prináša múzejné priestory a exponáty priamo do domácností návštevníkov. Pomocou kvalitných snímok, 3D zobrazenia a virtuálnych prehliadok si používatelia môžu prezerať výstavné miestnosti aj bez osobnej návštevy múzea.

Virtuálne prehliadky sú dostupné prostredníctvom internetového prehliadača a pri zariadení aj vo VR režime. Používateľ má pocit, akoby sa nachádzal priamo medzi exponátmi. Takéto riešenie môže pomôcť školám, ľuďom so zdravotnými obmedzeniami aj zahraničným návštevníkom, ktorí by sa do Tokia inak nedostali. Je to spôsob ako ponúknuť návštevu múzeá vo virtuálnej realite každému, kto do múzeá nezavíta, ale je to jeden zo spôsobov využitia virtuálnej reality od múzea.

12. National Museum of Australia, Veľká koralová bariéra

Austrálske národné múzeum ponúka 360-stupňový VR zážitok Life in the Great Barrier Reef. Návštevník sa prenesie pod hladinu mora a môže sledovať koraly, ryby, korytnačky, žraloky a ďalšie živočíchy Veľkej koralovej bariéry.

Virtuálna cesta však neukazuje iba krásu podmorského sveta. Vysvetľuje tiež jeho krehkosť, prebiehajúce zmeny a potrebu ochrany celého ekosystému. Múzeum tak môže návštevníka preniesť na miesto vzdialené tisíce kilometrov bez toho, aby musel opustiť budovu. Zážitok sa využíva aj pri vzdelávacích programoch pre školy.

13. National Museum of Australia, virtuálna Antarktída

Ďalším projektom austrálskeho múzea je The Antarctica Experience. Prostredníctvom 360-stupňového filmu sa návštevník prenesie na zamrznutý kontinent a spoznáva každodenný život vedcov na výskumnej stanici Davis.

Môže sledovať cestovanie po ľade, prácu výskumníkov, kolónie tučniakov aj extrémne prírodné podmienky. Virtuálna realita vytvára pocit, že sa návštevník nachádza priamo na Antarktíde. Ide o prostredie, ktoré je pre väčšinu ľudí finančne, geograficky aj fyzicky nedostupné. Múzeum ho napriek tomu dokáže sprostredkovať širokej verejnosti bezpečným a kontrolovaným spôsobom.

Aké výhody prináša virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nie je iba atrakcia, ktorá má návštevníka na niekoľko minút zabaviť. Pri správnom spracovaní sa môže stať plnohodnotnou súčasťou vzdelávania a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Oživuje zaniknuté miesta

Ruiny, poškodené budovy a archeologické náleziská možno digitálne rekonštruovať. Návštevník tak vidí nielen súčasný stav, ale aj pravdepodobnú podobu miesta v minulosti.

Sprístupňuje nedostupné prostredia

Múzeum môže návštevníka preniesť do vesmíru, pod hladinu oceánu, do ľudského tela alebo na Antarktídu. Ide o miesta, ktoré by väčšina ľudí nemohla osobne navštíviť.

Chráni vzácne exponáty

Virtuálny model možno chytiť, otáčať, rozložiť na jednotlivé časti alebo zväčšiť. Originálny predmet pritom zostáva bezpečne uložený vo vitríne alebo depozitári.

Pomáha lepšie vysvetľovať súvislosti

Návštevník môže vidieť, ako sa používal historický predmet, ako fungovala zaniknutá stavba alebo ako sa pohybovalo praveké zviera.

Zvyšuje atraktivitu návštevy

Interaktívny zážitok môže osloviť deti, školy aj ľudí, ktorí bežné múzejné prehliadky považujú za príliš statické.

Umožňuje zachovať dočasné výstavy

Výstavu možno naskenovať a uložiť ako digitálne prostredie. Návštevníci sa do nej môžu virtuálne vrátiť aj po odstránení fyzických exponátov.

Sprístupňuje múzeum na diaľku

Virtuálna prehliadka môže byť dostupná cez počítač, smartfón alebo VR headset. Múzeum tak osloví návštevníkov bez ohľadu na ich polohu.

Keď sa návšteva múzea mení na skutočný zážitok

Virtuálna realita nenahrádza originálne umelecké diela, historické predmety ani atmosféru skutočného múzea. Dokáže ich však doplniť o nové súvislosti a návštevníkom ukázať aj to, čo sa nezachovalo, nachádza sa v depozitári alebo by bolo v reálnom svete nedostupné. Virtuálna realita v múzeu, môže zákazníkom zlepšiť návštevu múzeá na interaktívne múzeum alebo digitálne múzeum. Návštevník nesleduje históriu iba spoza vitríny. Môže vstúpiť do rekonštruovanej budovy, preskúmať exponát z každej strany alebo sa preniesť priamo do obdobia, z ktorého pochádza.

Slovenská firma na tvorbu virtuálnej reality v muzeách

Podobné technológie sa dajú využiť aj mimo kultúrnych inštitúcií. Virtuálna realita na mieru môže podporiť digitálne vzdelávanie, vytvoriť interaktívnu expozíciu pre zoologické záhrady alebo virtuálnu prehliadku mesta. Svoje využitie nachádza aj pri zážitkovej turistike, virtuálnom cestovaní, prezentácii regiónov, VR marketingu či tvorbe digitálnych showroomov.

Na Slovensku sa tvorbe podobných riešení venuje firma VR Expert, ktorá sa špecializuje na virtuálnu realitu, 360° obsah, virtuálne prehliadky a vývoj interaktívnych VR riešení. Vďaka tomu je možné pripraviť projekt podľa konkrétneho priestoru, cieľovej skupiny aj spôsobu, akým má návštevník s obsahom pracovať.

Pri dobre pripravenom obsahu sa z VR nestáva iba krátkodobá atrakcia. Môže byť nástrojom, ktorý návštevníkom pomôže lepšie pochopiť príbeh miesta, zapamätať si nové poznatky a zažiť niečo, čo by im klasická výstava nedokázala sprostredkovať. Práve preto má vývoj VR aplikácií čoraz väčší význam pre múzeá, školy, mestá, turistické centrá aj firmy, ktoré chcú svoje témy prezentovať moderným a interaktívnym spôsobom