Vaša podpora je pre nás kľúčová. Už od roku 2014 neúnavne prinášame najnovšie informácie o virtuálnej realite, a to všetko zadarmo. Naša redakcia sa snaží osvetliť tieto moderné technológie každému na Slovensku, ale bez vašej pomoci to nebude možné.

Články píšeme s vášňou a odbornosťou, avšak náklady na ich vytváranie a udržiavanie webu rastú. Ak nám chcete pomôcť pokračovať v našej práci a zabezpečiť, aby ste aj naďalej mohli čítať kvalitné články, zvážte prosím jednorazový príspevok alebo podporu cez sociálne siete. Váš príspevok, či už malý alebo veľký, robí rozdiel.

Ďakujeme.

Smart okuliare už nevyzerajú ako technológia

Pamätám si ako som prvýkrát v roku 2012 vyskúšal prvú generácia inteligentných okuliarov s rozšírenou realitou Google Glass. Google Glass boli ľahko rozpoznateľné, vyzerali zvláštne a veľká časť verejnosti ich vnímala ako niečo nepríjemné. Aj preto sa nikdy nestali masovým produktom.

Nové okuliare s označením „smart“ sú iné. Vyzerajú ako bežné Ray-Ban okuliare. To je ich najväčšia výhoda, ale zároveň najväčší problém. Technológia sa stáva spoločensky prijateľnejšou práve preto, že je menej viditeľná. Meta ich vyvíja v spolupráci so značkami Ray-Ban a Oakley, takže navonok pôsobia ako klasické módne okuliare. Kamera je umiestnená nenápadne v rohu rámu a používateľ ju môže aktivovať veľmi jednoducho, napríklad dotykom.

Pri natáčaní síce môže svietiť kontrolné svetlo, ktoré má upozorniť okolie, že okuliare nahrávajú, lenže aj tento bezpečnostný prvok má slabinu. Svetlo sa dá fyzicky zakryť, napríklad nálepkou. To znamená, že človek v okolí nemusí vedieť, že sa práve nachádza v zábere. To mení spôsob, akým vnímame verejný priestor. Pri telefóne väčšinou vidíme, že nás niekto natáča. Pri okuliaroch to už také jasné byť nemusí, čo v neposlednom rade dokazuje množstvo videí, ktoré sa zobrazujú na sociálnych sieťach.

Dve hlavné hrozby pre súkromie

Pri smart okuliaroch existujú dve veľké roviny rizika.

Prvou je riziko pre ľudí v okolí. Niekto môže stáť oproti vám, rozprávať sa s vami, pozerať sa na vás a zároveň vás natáčať bez toho, aby ste si to všimli. Takéto video sa následne môže dostať na sociálne siete, do súkromných skupín alebo do cloudového úložiska. To je pomerne často viditeľné v posledných mesiacoch.

Druhou rovinou je riziko pre samotného používateľa okuliarov. Kto si takéto zariadenie nasadí, neposkytuje technologickej firme iba klasické údaje ako meno, polohu alebo históriu používania aplikácie. Odovzdáva jej aj obraz svojho každodenného života, miesta, ktoré navštevuje, ľudí, s ktorými sa stretáva, hlasové povely, záznamy okolia a potenciálne aj veľmi citlivé situácie.

To je úplne iný typ dát ako pri smartfóne. Smartfón väčšinou vytiahneme z vrecka, použijeme ho a odložíme. Smart okuliare môžu byť na tvári celý deň.

Kto všetko môže vidieť vaše nahrávky?

Jednou z najcitlivejších otázok je spracovanie nahrávok. Pri niektorých technologických službách sa dáta používajú na zlepšovanie systémov, trénovanie umelej inteligencie alebo kontrolu kvality. V praxi to môže znamenať, že určité záznamy nie sú spracované iba automaticky, ale môžu ich kontrolovať aj ľudia.

To je zásadný problém. Ak smart okuliare zaznamenávajú bežný deň používateľa, môžu zachytiť rozhovory v domácnosti, stretnutia s priateľmi, deti, zdravotné situácie, pracovné prostredie alebo intímne momenty. Mnoho ľudí by nikdy nesúhlasilo s tým, aby takéto zábery analyzovala cudzia osoba alebo technologická spoločnosť. Pri smart okuliaroch preto nejde iba o otázku pohodlia. Ide o to, či si používateľ vôbec uvedomuje, aký veľký objem citlivých dát môže denne odovzdávať.

Vyšetrovanie švédskych médií Svenska Dagbladet a Göteborgs-Posten ukázalo, že časť údajov zo smart okuliarov Meta spracúvajú aj ľudskí pracovníci v Keni. Tí podľa vlastných výpovedí videli zábery zo súkromných domácností, obývačiek, spální či kúpeľní, vrátane nahých osôb, sexuálnych situácií a platobných kariet.

Problém sa netýka iba majiteľa okuliarov. Kamera môže zachytiť partnera, deti, kolegov alebo návštevu, ktorí s natáčaním ani spracovaním údajov nesúhlasili. Hoci okuliare nezaznamenávajú nepretržite celý deň, počas bežného používania môžu zachytiť veľmi citlivé situácie a niektoré záznamy môžu byť prenesené na servery a kontrolované človekom.

Čo ak vás niekto natáča bez súhlasu?

V Európe máme v porovnaní s mnohými inými časťami sveta silnejšiu ochranu osobných údajov. GDPR dáva ľuďom viaceré práva, napríklad právo vedieť, že dochádza k spracovaniu osobných údajov, právo na prístup k údajom, právo namietať alebo v niektorých prípadoch právo požiadať o vymazanie záznamu.

Lenže problém nastáva v momente, keď človek ani nevie, že bol natočený. Ak neviete, že vás niekto nahrával, nemáte reálnu možnosť uplatniť svoje práva. Nemôžete požiadať o prístup k záznamu, ktorý ste nikdy nevideli. Nemôžete žiadať vymazanie videa, o ktorom neviete. A nemôžete podať sťažnosť, ak ani netušíte, kto vás natočil.

Verejný priestor nie je automaticky priestor bez súkromia

Častý argument znie, že na ulici predsa nemôžeme očakávať úplné súkromie. To je do určitej miery pravda. Verejný priestor nie je obývačka. Ľudia nás môžu vidieť, môžeme sa objaviť v zábere bezpečnostnej kamery alebo v pozadí niekoho fotografie. Lenže medzi tým, že sa náhodne objavíme v pozadí fotografie a tým, že nás niekto cielene natáča z okuliarov, je veľký rozdiel.

Smart okuliare môžu vytvárať pocit neustálej neistoty. Človek nevie, či sa s ním niekto iba rozpráva alebo ho zároveň nahráva. Neviete, či ste iba okoloidúci alebo súčasť cudzieho obsahu. A neviete, či video zostane v súkromnom telefóne, skončí na sociálnych sieťach alebo bude spracované technologickou firmou.

GDPR je silný nástroj, ale nestačí iba na papieri

Európska únia má v oblasti ochrany osobných údajov jeden z najsilnejších právnych rámcov na svete. GDPR zaviedlo princípy, ktoré sú pre smart okuliare veľmi dôležité. Napríklad minimalizáciu údajov, transparentnosť, zákonnosť spracovania, ochranu súkromia už pri návrhu produktu a ochranu súkromia ako predvolené nastavenie. Práve princíp privacy by design and by default je pri smart okuliaroch kľúčový. Znamená, že ochrana súkromia nemá byť doplnok, ktorý si používateľ musí sám hľadať v nastaveniach. Má byť súčasťou produktu od začiatku.

Ak zariadenie umožňuje nenápadné natáčanie verejnosti, ak kontrolné svetlo nie je dostatočne chránené pred zakrytím a ak používateľ ani okolie nemajú jasnú kontrolu nad tým, čo sa deje s dátami, vzniká otázka, či je takýto produkt skutočne navrhnutý s ohľadom na súkromie.

Najväčší problém je vymáhanie pravidiel

V Európe nejde nevyhnutne o to, že by chýbali zákony. Väčší problém je ich vymáhanie. Technologické firmy majú obrovské právne, finančné a lobistické kapacity. Na druhej strane dozorné orgány často nemajú dostatok ľudí, peňazí ani technických možností na to, aby dokázali efektívne kontrolovať všetky prípady.

Pri smart okuliaroch je to ešte ťažšie. Ako má úrad zistiť, že niekto na ulici nelegálne natáčal cudzie osoby? Ako má dokázať, čo presne sa nahralo? Ako má zareagovať, ak sa záznam okamžite presunie do cloudu alebo na zahraničnú platformu? Zákon preto môže byť silný, ale bez dôsledného presadzovania zostáva veľká časť ochrany iba teoretická.

Big tech a obchod s osobnými dátami

Smart okuliare treba vnímať aj ako súčasť širšieho trendu. Technologické firmy sa nesnažia vytvárať iba nové zariadenia. Snažia sa získať nové vrstvy dát. Mobilné telefóny im ukázali, čo robíme online. Smart hodinky im ukázali, ako sa hýbeme, spíme a aký máme tep. Smart okuliare môžu ukázať, kam sa pozeráme, koho stretávame, čo vidíme a ako vyzerá náš každodenný svet.

Pre firmy, ktoré zarábajú na dátach, reklame, umelej inteligencii a personalizovaných službách, je to mimoriadne cenné. Pre používateľa je to však zároveň strata ďalšej časti súkromia. Preto je dôležité nepýtať sa iba na to, čo smart okuliare dokážu. Treba sa pýtať aj na to, kto z toho profituje.

Rozpoznávanie tvárí ako ďalší krok

Ešte väčšie riziko vzniká v momente, keď sa smart okuliare spoja s rozpoznávaním tvárí a umelou inteligenciou. Ak okuliare dokážu v reálnom čase snímať okolie, technicky je možné, aby softvér identifikoval ľudí na ulici, vyhľadával ich online profily alebo zobrazoval informácie o nich.

To už nie je iba otázka natáčania. To je otázka digitálnej identifikácie ľudí vo verejnom priestore.

Predstava, že niekto prejde okolo vás, okuliare vás rozpoznajú a okamžite si o vás vytiahnu verejné informácie, je pre súkromie veľmi nebezpečná. Aj keby podobné funkcie neboli oficiálne dostupné, samotná technická možnosť ukazuje, kam sa môže trh posunúť.

Sú smart okuliare iba prirodzený vývoj technológie?

Z technologického pohľadu áno. Je logické, že počítače sa postupne presúvajú z pracovného stola do vrecka, na zápästie a napokon pred oči. Pre rozšírenú realitu sú okuliare prirodzeným rozhraním. Ak má byť AR skutočne použiteľná v každodennom živote, nebude stačiť držať telefón pred sebou. Budeme potrebovať zariadenie, ktoré vidí to, čo vidíme my.

Z pohľadu súkromia je však tento vývoj mimoriadne citlivý. Smart okuliare môžu priniesť praktické výhody, napríklad navigáciu, preklady, asistenciu pre ľudí so zrakovým postihnutím, dokumentovanie zážitkov alebo jednoduchšiu komunikáciu. Zároveň však môžu vytvoriť svet, v ktorom človek nikdy nevie, kedy je nahrávaný.

Preto nejde o to, či smart okuliare ako kategóriu odmietnuť. Ide o to, aby ich vývoj neprebehol bez pravidiel, kontroly a verejnej diskusie.

Čo by mali výrobcovia riešiť

Ak majú byť smart okuliare prijateľné, nestačí ich vybaviť malým svetielkom. Výrobcovia by mali riešiť jasné a ťažko obíditeľné označenie nahrávania, ochranu pred zakrytím indikátora, lokálne spracovanie dát, obmedzenie odosielania záznamov do cloudu, jednoduché mazanie nahrávok, transparentné nastavenia súkromia a prísne pravidlá pre používanie záznamov na trénovanie umelej inteligencie.

Dôležité je aj to, aby používateľ presne vedel, čo sa s dátami deje. Kde sa ukladajú, kto k nim má prístup, ako dlho sa uchovávajú, či ich kontrolujú ľudia a či sa používajú na zlepšovanie algoritmov. Bez týchto pravidiel sa zo smart okuliarov môže stať ďalší nástroj masového zberu dát.

Čo môže robiť bežný človek

Bežný človek nemá úplnú kontrolu nad tým, či ho niekto vo verejnom priestore natočí. Môže však byť opatrnejší. Ak si všimnete, že vás niekto cielene natáča, môžete sa jasne opýtať, či nahráva a na aký účel. V Európe môžete žiadať ukončenie nahrávania, vysvetlenie spracovania osobných údajov alebo vymazanie záznamu, ak na to existuje právny základ.

Pri kúpe smart okuliarov by si mal používateľ prečítať nastavenia súkromia, vypnúť zbytočné zdieľanie dát, obmedziť cloudové spracovanie, ak je to možné, a premýšľať nad tým, kde zariadenie používa. Natáčanie v školách, nemocniciach, šatniach, na pracovisku alebo v súkromných priestoroch môže byť veľmi problematické.

Technológia môže byť užitočná, ale zodpovednosť za jej používanie nemožno úplne presunúť na okolie.

Smart okuliare sú jednou z najzaujímavejších, ale aj najproblematickejších technológií najbližších rokov. Zároveň však prinášajú otázky, na ktoré zatiaľ nemáme dostatočne praktické odpovede. Smart okuliare môžu priniesť praktické funkcie, rozšírenú realitu a nový spôsob interakcie s digitálnym svetom.

Ak sa smart okuliare stanú módnym doplnkom, ľudia si na ne môžu postupne zvyknúť podobne ako na smartfóny. Lenže pri smartfónoch sme si už zvykli aj na neustále fotografovanie, natáčanie, zdieľanie a stratu časti súkromia. Smart okuliare môžu tento proces posunúť ešte ďalej. Sám som v tejto otázke skeptický a nemienim testovať ani skúšať tieto produkty.