Virtuálna realita tak postupne mení pohľad na firemné vzdelávanie. Namiesto vysvetlenia, čo má človek v určitej situácii urobiť, mu umožňuje danú situáciu skutočne zažiť a vyriešiť. A práve v tom spočíva jeden z najväčších rozdielov medzi VR školením a klasickým školením.

Čo sú školenia vo virtuálnej realite?

Školenie vo virtuálnej realite je forma vzdelávania, pri ktorej sa človek pomocou VR headsetu dostane do simulovaného 3D prostredia. Môže ísť o virtuálnu výrobnú halu, sklad, nemocnicu, stavenisko, elektráreň, kanceláriu, športovisko, lietadlo alebo prakticky akékoľvek iné prostredie. Na rozdiel od klasického videa nie je používateľ iba pasívnym divákom. Vo virtuálnej realite sa môže aktívne pohybovať, reagovať na situácie a vykonávať konkrétne úlohy. Môže zapnúť alebo vypnúť zariadenie, vybrať správny pracovný nástroj, vykonať pracovný postup v správnom poradí, identifikovať bezpečnostné riziko alebo reagovať na požiar či inú mimoriadnu situáciu.

Rovnako môže komunikovať s virtuálnou postavou, podať prvú pomoc, vykonať kontrolu zariadenia alebo trénovať rozhodovanie pod časovým a psychickým tlakom. Veľkou výhodou je možnosť rovnakú situáciu opakovane skúšať dovtedy, kým ju používateľ nezvládne správne. VR školenie je preto vhodné najmä tam, kde nestačí iba vedieť, čo treba urobiť, ale človek sa potrebuje naučiť aj ako a kedy to urobiť.

Prečo môže byť VR školenie účinnejšie ako klasické školenie?

Najväčšou výhodou virtuálnej reality nie je samotná technológia. Podstatná je možnosť aktívneho učenia. Človek si informáciu iba neprečíta a nepozrie. Musí podľa nej konať. Namiesto obrázka hasiaceho prístroja musí nájsť hasiaci pristroj v prostredí. Miesto otázky o správnom pracovnom postupe musí jednotlivé pracovné kroky vykonať. Namiesto vysvetlenia bezpečnostného rizika sa môže ocitnúť priamo v simulovanej situácii, kde ho musí rozpoznať.

Meta analýza kontrolovaných experimentálnych štúdií publikovaná v časopise Computers in Human Behavior dospela k záveru, že VR tréningové programy dosahovali v priemere lepšie výsledky než porovnávané alternatívy. Zaujímavé zároveň bolo, že neexistuje jeden typ VR riešenia, ktorý by bol najlepší pre všetky situácie. Dôležitejšie je prispôsobiť technológiu konkrétnemu cieľu školenia. To je dôležité aj pri návrhu firemného VR tréningu. Iné riešenie potrebuje školenie práce vo výškach a iné komunikačný tréning manažéra.

Učenie prostredníctvom vlastnej skúsenosti

Prednáška môže človeku vysvetliť pracovný postup. Video mu ho môže ukázať. Virtuálna realita mu môže umožniť postup vykonať. Používateľ napríklad príde k virtuálnemu stroju, skontroluje ho, vyberie potrebné pomôcky, spustí jednotlivé kroky a systém zároveň sleduje, či neurobil chybu. Ak niečo pokazí, môže dostať okamžitú spätnú väzbu. V skutočnej prevádzke by podobná chyba mohla znamenať poškodenie zariadenia, odstávku výroby alebo dokonca pracovný úraz. Vo VR môže byť súčasťou učenia.

Vo virtuálnej realite môžete trénovať aj situácie, ktoré nechcete zažiť

Práve tu má VR obrovský potenciál. Najdôležitejšie situácie bývajú často tie, ktoré sa v bežnej prevádzke vyskytujú veľmi zriedka. Napríklad požiar, výbuch, únik nebezpečnej látky, porucha zariadenia či evakuácia, pracovný úraz alebo zlyhanie technológie. Človek by mal vedieť reagovať správne, hoci podobnú situáciu možno nikdy predtým nezažil a možno ani nezažije, no bude na ňu pripravený.

Virtuálna realita umožňuje vytvoriť simuláciu takejto udalosti a opakovane ju trénovať bez vytvárania skutočného nebezpečenstva. Systematický prehľad a meta analýza VR bezpečnostných školení zahŕňajúca 52 štúdií identifikovala využitie v 14 oblastiach. VR školenia dosiahli lepšie výsledky než tradičné metódy pri získavaní vedomostí aj pri ich udržaní. Autori však zároveň upozornili, že dlhodobú retenciu skúmala iba časť existujúcich štúdií.

BOZP školenia vo virtuálnej realite

Jednou z najprirodzenejších oblastí využitia VR je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Klasické BOZP školenie často pozostáva z prezentácie, videa alebo vysvetlenia pravidiel, zatiaľ čo BOZP vo virtuálnej realite môže používateľa dostať priamo do simulovanej rizikovej situácie.

Vo virtuálnom prostredí môže zamestnanec trénovať rozpoznávanie nebezpečenstiev na pracovisku, správne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, prácu vo výškach, bezpečný pohyb vo výrobnom závode alebo správny postup pri práci so strojmi. Rovnako možno simulovať manipuláciu s chemickými látkami, únik nebezpečnej látky, prácu s elektrickými zariadeniami, pracovný úraz alebo evakuáciu objektu.

Výhodou je, že používateľ si jednotlivé situácie môže prakticky vyskúšať bez reálneho ohrozenia zdravia alebo poškodenia zariadenia. Účastník tak nemusí iba označiť správnu odpoveď v teste, ale musí sa v konkrétnej situácii správne rozhodnúť a vykonať vhodný postup.

Požiarna ochrana a evakuácia

Virtuálna realita dokáže simulovať požiar omnoho realistickejšie ako obrázok alebo prezentácia. Používateľ môže dostať úlohu rozpoznať vznikajúci problém, vyhlásiť poplach, zvoliť správny hasiaci prostriedok, nájsť bezpečnú únikovú cestu alebo pomôcť pri evakuácii ďalších osôb. Výhodou je možnosť meniť scenár.

Jeden tréning môže simulovať požiar kancelárie, ďalší sklad, výrobnú prevádzku alebo technologické zariadenie. VR sa dá využiť aj na praktickejšie scenáre pre profesionálnych hasičov. Experimentálna štúdia skúmala využitie realistických VR simulátorov pri nácviku zásahu hasičov pri požiaroch v uzavretých priestoroch, pričom využívala aj viac používateľskú interakciu a pasívnu haptickú spätnú väzbu.

Prvá pomoc a KPR vo virtuálnej realite

Ďalšou veľmi zaujímavou oblasťou sú školenia prvej pomoci vo virtuálnej realite. Používateľ sa môže ocitnúť pri človeku, ktorý skolaboval, a musí sa rozhodnúť, čo urobí ako prvé. Skontrolovať vedomie. Privolať pomoc. Kontaktovať tiesňovú linku. Začať resuscitáciu. Použiť automatický externý defibrilátor. Virtuálna realita môže zároveň vytvárať ruch okolia a časový tlak. Cieľom nie je iba naučiť sa jednotlivé kroky, ale precvičovať rozhodovanie v situácii, ktorá sa viac podobá realite.

Meta analýza deviatich randomizovaných štúdií s 855 účastníkmi následne zistila, že VR a AR tréning KPR dosahoval v sledovaných ukazovateľoch porovnateľné výsledky s klasickým prezenčným tréningom. To naznačuje, že VR môže byť zaujímavým doplnkom alebo alternatívou pri opakovanom precvičovaní, nie automatickou náhradou každej praktickej výučby.

Školenia obsluhy strojov a zariadení

Vo výrobnom podniku môže byť zaučenie pracovníka na skutočnom zariadení drahé a komplikované. Stroj musí byť dostupný, školiteľ sa musí venovať novému pracovníkovi a v niektorých prípadoch môže byť potrebné obmedziť výrobu.

Virtuálny model zariadenia umožňuje vytvoriť digitálne tréningové pracovisko, na ktorom sa zamestnanec môže naučiť základné ovládanie stroja, správny postup jeho spustenia a odstavenia, kontrolu zariadenia pred začiatkom práce, výmenu komponentov, riešenie porúch, údržbu alebo núdzové odstavenie. Trénovať môže aj správne reakcie pri neštandardnom stave alebo poruche.

Výhodou je, že používateľ môže rovnaký proces absolvovať opakovane bez spotrebovania materiálu, rizika poškodenia zariadenia alebo blokovania reálneho stroja vo výrobe.

Výroba a priemysel

Priemysel patrí medzi oblasti, kde môže byť návratnosť kvalitne navrhnutého VR školenia mimoriadne zaujímavá. V jednej aplikácii je možné simulovať výrobnú linku, robotické pracovisko, montáž, kontrolu kvality alebo diagnostiku problému.

Školenie môže byť pripravené aj podľa konkrétnej prevádzky firmy. Pracovník sa tak nemusí ocitnúť iba vo všeobecnej virtuálnej továrni, ale priamo vo virtuálnej verzii svojho budúceho pracoviska. Môže pracovať so zariadením, ktoré vzhľadom aj spôsobom používania zodpovedá skutočnému stroju používanému vo firme.

Takýto tréning môže byť vhodný nielen pre nových pracovníkov, ale aj pri zavádzaní nového zariadenia, zmene výrobného procesu alebo pravidelnom opakovaní pracovných postupov.

Údržba a servis

Veľký potenciál má VR aj pri školení servisných technikov. Niektoré zariadenia sú drahé, komplikované alebo sa k nim technik dostane iba počas plánovanej odstávky. Vo virtuálnej realite možno zariadenie rozobrať, pozrieť sa na jeho vnútorné časti, identifikovať konkrétnu súčiastku a precvičiť si celý servisný postup. Technik sa môže naučiť, v akom poradí má jednotlivé úkony vykonať, ktoré komponenty skontrolovať a ako reagovať na konkrétnu poruchu.

Takýto spôsob školenia môže nájsť využitie pri výrobných linkách, energetických zariadeniach, veterných turbínach, elektrických rozvodniach, klimatizačných a technologických systémoch, dopravných zariadeniach alebo komplexnej priemyselnej technike.

Logistika, sklady a vysokozdvižné vozíky

Sklady a logistické centrá ponúkajú množstvo situácií vhodných na virtuálnu simuláciu. Pracovníci môžu vo VR trénovať bezpečný pohyb medzi vozidlami a technikou, pravidlá pohybu v sklade, obsluhu vysokozdvižného vozíka, nakladanie a vykladanie tovaru alebo manipuláciu s materiálom.

Virtuálny tréning môže zároveň preverovať schopnosť identifikovať rizikové situácie, správne reagovať pri nehode alebo sa orientovať v rozsiahlej prevádzke. Nový pracovník sa tak môže s prostredím a rizikovými miestami oboznámiť ešte pred prvým vstupom do skutočného skladu. To môže byť výhodné najmä vo veľkých logistických centrách, kde sa súčasne pohybujú ľudia, manipulačná technika a vozidlá.

Stavebníctvo

Aj na stavenisku existuje množstvo situácií, pri ktorých je praktický tréning komplikovaný alebo rizikový. VR školenie môže simulovať práce vo výškach, pohyb po stavenisku, prácu v blízkosti ťažkej techniky alebo správne zabezpečenie pracovníka. Virtuálne prostredie môže používateľa naučiť rozpoznávať riziko pádu predmetov, správne používať ochranné pomôcky, reagovať pri mimoriadnej udalosti alebo identifikovať nebezpečenstvo ešte pred začiatkom konkrétnej práce.

Výhodou je, že používateľ môže vidieť aj následky nesprávneho rozhodnutia bez toho, aby bol skutočne vystavený riziku. Stavebníctvo zároveň patrilo medzi najčastejšie skúmané oblasti vo veľkom systematickom prehľade VR bezpečnostných tréningov.

Energetika a práca vo vysoko rizikových prevádzkach

Elektrárne, rozvodne a ďalšie energetické prevádzky obsahujú prostredia, v ktorých môže aj jedna chyba znamenať vážne následky. Virtuálna realita je preto vhodná najmä na tréning správnych pracovných postupov a reakcií na mimoriadne udalosti. Technik môže vo VR absolvovať konkrétny postup ešte predtým, než ho vykoná na skutočnom zariadení. Môže sa naučiť správne poradie jednotlivých úkonov, identifikovať rizikové miesta, precvičiť si údržbu alebo reagovať na poruchu.

Baníctvo a ťažký priemysel

Podzemné bane a ťažobné prevádzky patria medzi prostredia, ktoré sa na účely školenia nedajú jednoducho napodobniť v klasickej učebni. Virtuálna realita však môže vytvoriť realistické prostredie, v ktorom sa pracovník naučí pohybovať v bani, bezpečne používať zariadenia a rozpoznávať nebezpečenstvo. Vo VR možno simulovať aj havarijné situácie, požiar, evakuáciu alebo pohyb v blízkosti ťažkej techniky. Pracovník sa tak môže pripraviť aj na udalosti, ktoré sa v reálnej prevádzke vyskytujú zriedkavo, ale pri ktorých je správna reakcia mimoriadne dôležitá.

Výskum VR školení v baníctve sa realizuje už viac rokov. Napríklad výskum z roku 2023 ukázal, že virtuálna realita môže vytvoriť realistické prostredie podzemnej bane vhodné na bezpečnostný tréning, rozpoznávanie rizík a preverovanie vedomostí pracovníkov. Novšie práce sa venujú aj automatickému zaznamenávaniu chýb, času, skóre a celkovej úspešnosti jednotlivých účastníkov. Školenie tak môže slúžiť nielen na nácvik, ale aj na objektívnejšie vyhodnotenie pripravenosti pracovníka.

Letectvo a doprava

Simulátory sa v letectve využívajú desaťročia, moderné VR headsety však umožňujú preniesť časť výcviku do dostupnejšieho a flexibilnejšieho prostredia. Virtuálna realita môže slúžiť na zoznámenie s kokpitom, učenie pracovných postupov, tréning bezpečnostných procedúr alebo reakciu na technické poruchy. Využitie môže nájsť aj pri výcviku palubného personálu, orientácii v lietadle alebo nácviku evakuácie cestujúcich.

VR pritom nemusí nahradiť plnohodnotný letecký simulátor. Môže predstavovať ďalšiu vrstvu výcviku, ktorú účastník absolvuje pred vstupom do drahšieho simulátora alebo skutočného lietadla. Podobný princíp možno využiť aj pri železničnej, cestnej alebo námornej doprave. Virtuálne prostredie môže slúžiť na tréning vodičov, obsluhy dopravných systémov, bezpečnostných postupov alebo reakcií na mimoriadne udalosti.

Zdravotníctvo

Zdravotníctvo je ďalším odvetvím s veľkým potenciálom pre školenia vo virtuálnej realite. Lekár, zdravotná sestra alebo študent môžu vo virtuálnom prostredí nacvičovať konkrétny postup bez ohrozenia pacienta. VR sa skúma a používa pri chirurgických výkonoch, urgentnej medicíne, resuscitácii, ošetrovaní pacienta, komunikácii s pacientom, rozhodovaní v krízových situáciách, výučbe anatómie alebo nácviku klinických postupov.

VR treba navrhovať podľa cieľa školenia. Ak je cieľom praktický nácvik postupu, rozhodovanie alebo orientácia v priestore, virtuálna realita môže mať veľký význam. Pri jednoduchom odovzdaní teoretických informácií môže byť vhodnejšia klasická forma vzdelávania.

Rehabilitácia a tréning motorických schopností

Virtuálna realita nemusí slúžiť iba zdravým pracovníkom. Interaktívne virtuálne prostredie sa používa aj pri rehabilitačných programoch, kde používateľ opakovane vykonáva určité pohyby a dostáva okamžitú spätnú väzbu. Meta prehľad z roku 2024 našiel prínos VR pri rehabilitácii horných a dolných končatín, chôdze a rovnováhy po cievnej mozgovej príhode, najmä ako doplnok konvenčnej terapie.

Virtuálne prostredie umožňuje meniť náročnosť úloh, sledovať pokrok používateľa a vytvoriť motivujúcejší spôsob opakovaného cvičenia. V zdravotníctve však musí byť podobné využitie vždy navrhnuté a posudzované podľa konkrétnej medicínskej indikácie a pod dohľadom príslušných odborníkov.

Športový tréning vo virtuálnej realite

VR nachádza využitie aj v profesionálnom a amatérskom športe. Nemusí pritom ísť iba o fyzické cvičenie. Virtuálna realita môže pomáhať pri tréningu reakčného času, rozhodovania, vnímania hernej situácie alebo taktiky. Športovec môže zároveň trénovať koncentráciu, zvládanie stresu, psychickú odolnosť, reakcie na neočakávané situácie alebo mentálnu prípravu pred výkonom. Výhodou je možnosť opakovane vytvárať rovnakú hernú alebo psychologickú situáciu a sledovať, ako na ňu športovec reaguje. Príkladom je aj NeuroTrainer, o ktorom sme písali v roku 2017, ktorý umožňuje tréning reakcie športovcov vo virtuálnej realite.

Prehľad výskumu športového tréningu vo VR zahŕňal štúdie s celkovým počtom 493 účastníkov od začiatočníkov až po expertov. Výsledky naznačujú potenciál VR pri tréningu motorických aj psychologických schopností, rozhodovania, taktiky a mentálneho výkonu pod tlakom. Autori zároveň upozorňujú, že veľmi dôležitou otázkou zostáva prenos naučených schopností do skutočného športového výkonu. Virtuálny tréning preto treba vnímať ako doplnok reálneho športového tréningu, nie automaticky ako jeho náhradu.

Fitness a pohyb vo virtuálnej realite

Špecifickou kategóriou je pohybový tréning. Pri vhodne navrhnutej aplikácii používateľ vykonáva drepy, úhyby, údery alebo rôzne pohyby rúk a celého tela, pričom samotné cvičenie môže byť súčasťou hry alebo virtuálnej úlohy. Gamifikácia dokáže z fyzickej aktivity vytvoriť súťaž, výzvu alebo postupné plnenie cieľov. Používateľ sa tak nesústredí iba na počet opakovaní, ale na dianie vo virtuálnom prostredí.

VR preto môže nájsť využitie pri kondičnom tréningu, koordinácii, rovnováhe alebo ako motivačný doplnok bežného cvičenia. Nemusí však nahrádzať klasického trénera ani správnu techniku pohybu. Najväčší potenciál má tam, kde virtuálne prostredie zvyšuje motiváciu alebo umožňuje cielene trénovať konkrétnu schopnosť.

Tréning komunikácie a soft skills

Na prvý pohľad sa môže zdať, že VR je vhodná najmä na technické školenia. Veľmi zaujímavou oblasťou sú však aj soft skills. Virtuálna postava môže predstavovať zákazníka, kolegu, zamestnanca, nadriadeného alebo klienta a reagovať podľa správania používateľa. Účastník tak môže trénovať komunikáciu so zákazníkom, predajný rozhovor, prezentovanie, pracovný pohovor, riešenie konfliktu alebo vyjednávanie.

Rovnako možno vytvoriť scenáre zamerané na vedenie zamestnancov, manažérske rozhovory, komunikáciu nepríjemnej správy alebo krízovú komunikáciu. Výhodou je možnosť rovnaký rozhovor opakovať a skúšať rôzne spôsoby reakcie bez nepríjemných následkov v reálnom prostredí.

Onboarding nových zamestnancov

Prvý deň vo veľkej firme často znamená veľké množstvo nových informácií. Zamestnanec sa musí oboznámiť s pracoviskom, bezpečnostnými pravidlami, firemnými postupmi, organizačnou štruktúrou, výrobnou prevádzkou aj miestami, kam môže a nemôže vstupovať.

VR onboarding môže veľkú časť týchto informácií spojiť do jedného interaktívneho zážitku. Nový pracovník si môže virtuálne prejsť pracovisko ešte predtým, než doň fyzicky vstúpi. Môže si nacvičiť základné úlohy, zoznámiť sa s rizikovými miestami a lepšie pochopiť fungovanie pracoviska.

Výhodou je tiež štandardizácia. Zamestnanec v Bratislave, Košiciach alebo zahraničnej pobočke môže absolvovať rovnaký scenár a dostať rovnaké informácie. Firma tak dokáže jednoduchšie udržiavať jednotnú úroveň onboardingu naprieč viacerými pracoviskami.

Predaj a zákaznícky servis

Virtuálna realita môže vytvoriť aj simulovaného zákazníka, ktorý reaguje na správanie pracovníka. Môže byť nahnevaný, nerozhodný, zmätený, nespokojný alebo môže prísť s konkrétnou požiadavkou.

Pracovník môže skúšať rôzne komunikačné stratégie a sledovať, aký výsledok jeho rozhodnutia spôsobia. Takéto riešenie môže byť vhodné pre predajcov, pracovníkov call centier, bánk, poisťovní, maloobchodu, hotelov, cestovného ruchu, recepcií alebo zákazníckej podpory.

V kombinácii s umelou inteligenciou môžu byť virtuálne postavy čoraz menej závislé od vopred naprogramovaného dialógu. Namiesto niekoľkých pripravených odpovedí môžu dynamicky reagovať na to, čo používateľ povie, akým spôsobom komunikuje a ako sa rozhovor vyvíja. Takéto riešenie môže vytvoriť variabilnejší tréning, pri ktorom používateľ nedostáva pri každom opakovaní úplne rovnaký scenár.

Čím sa VR školenie líši od klasického e-learningu?

Pri klasickom e-learningu človek najčastejšie sleduje obrazovku. Číta text, sleduje video, kliká na odpovede. Vo VR je používateľ súčasťou prostredia. Ak sa má naučiť nájsť núdzový vypínač, musí ho skutočne nájsť. Pokiaľ sa má naučiť postup opravy, musí ho vykonať. Ak sa má rozhodovať pod časovým tlakom, systém mu ho môže vytvoriť.

To neznamená, že VR je vhodnejšie pre každé učivo. Teoretické informácie sa často efektívnejšie vysvetľujú textom, videom alebo klasickým e-learningom. Najlepšie výsledky preto môže priniesť kombinácia viacerých foriem vzdelávania. Teóriu sa človek naučí cez e-learning, postup následne nacvičí vo VR a nakoniec ho vykoná na skutočnom pracovisku.

Najväčšie výhody školenia vo virtuálnej realite

Školenia vo virtuálnej realite prinášajú výhody najmä tam, kde nestačí iba odovzdať teoretické informácie. Umožňujú vytvoriť realistické situácie, v ktorých musí účastník aktívne reagovať, rozhodovať sa a vykonávať konkrétne úlohy. Významným prínosom je tiež možnosť opakovania, presného vyhodnocovania výkonu a tréningu situácií, ktoré by boli v reálnom prostredí príliš nebezpečné, drahé alebo organizačne náročné.

Bezpečnosť

Nebezpečné situácie sa odohrávajú iba virtuálne, preto chyba neznamená zranenie človeka ani poškodenie zariadenia. Zamestnanec si môže vyskúšať napríklad požiar, poruchu stroja, prácu vo výške alebo nebezpečný pracovný postup bez toho, aby bol vystavený reálnemu riziku. Takýto tréning umožňuje učiť sa aj z chýb, ktoré by v skutočnej prevádzke mohli mať vážne následky.

Možnosť opakovania

Rovnaký scenár možno spustiť znova a znova, až kým používateľ nezvládne požadovaný postup správne. To je veľmi dôležité najmä pri situáciách, ktoré sa v reálnom prostredí vyskytujú iba výnimočne, napríklad pri havárii, požiari alebo núdzovom odstavení zariadenia. Používateľ si zároveň môže postupne zvyšovať náročnosť alebo opakovať iba tie časti tréningu, pri ktorých robí chyby.

Praktické učenie

Účastník musí vo virtuálnej realite aktívne konať. Neučí sa iba správnu odpoveď, ale celý správny postup a jeho jednotlivé kroky. Vďaka tomu si môže precvičiť rozhodovanie, orientáciu v priestore, manipuláciu s predmetmi alebo reakciu na konkrétnu situáciu spôsobom, ktorý sa viac približuje skutočnej praxi.

Okamžitá spätná väzba

Systém môže presne označiť, kde používateľ urobil chybu a čo mal vykonať inak. Spätná väzba môže prísť okamžite počas simulácie alebo až po jej ukončení v podobe vyhodnotenia výsledkov. Používateľ tak nemusí čakať na kontrolu školiteľa a môže si problematickú časť okamžite zopakovať.

Štandardizácia

Každý zamestnanec môže absolvovať rovnaké školenie za rovnakých podmienok. Obsah školenia sa nemení podľa školiteľa, miesta alebo času jeho realizácie. Firma tak môže zabezpečiť jednotný spôsob vzdelávania naprieč viacerými pracoviskami, pobočkami alebo dokonca krajinami.

Merateľnosť

VR aplikácia môže zaznamenávať čas, chyby, poradie krokov, úspešnosť, rozhodnutia alebo počet opakovaní. Výsledky tak nemusia byť založené iba na subjektívnom hodnotení školiteľa. Firma môže sledovať konkrétne údaje o výkone jednotlivých používateľov, porovnávať výsledky medzi skupinami a identifikovať oblasti, v ktorých zamestnanci robia najviac chýb.

Simulácia extrémnych situácií

Požiar, porucha zariadenia alebo iná krízová situácia sa môže vo virtuálnom prostredí vytvoriť bez reálnych následkov. Používateľ môže byť vystavený časovému tlaku, zhoršenej viditeľnosti, hluku alebo viacerým problémom naraz. Takéto situácie by bolo v skutočnosti veľmi ťažké alebo nebezpečné pripraviť iba na účely školenia.

Úspora prevádzkových zdrojov

Pri určitých typoch tréningu nie je potrebné odstaviť reálny stroj, spotrebovávať tréningový materiál alebo pripravovať špeciálne pracovisko. Zamestnanci si môžu postup nacvičiť ešte predtým, než začnú pracovať so skutočným zariadením. Pri pravidelne sa opakujúcich školeniach môže virtuálna realita zároveň znižovať nároky na logistiku, cestovanie alebo dostupnosť školiteľov.

Škálovanie

Po vytvorení VR aplikácie možno rovnaké školenie nasadiť na ďalšie zariadenia alebo pracoviská. Firma tak nemusí pre každú pobočku pripravovať samostatné fyzické tréningové prostredie. Pri väčšom počte zamestnancov môže byť výhodou aj to, že rovnaký obsah možno opakovane používať bez potreby vytvárať celé školenie od začiatku.

Nevýhody školení vo virtuálnej realite

Virtuálna realita samozrejme nie je univerzálnym riešením pre každý typ vzdelávania. Hoci dokáže priniesť výrazné výhody pri praktickom tréningu, simuláciách a bezpečnostných scenároch, jej nasadenie si vyžaduje vhodný obsah, technické zabezpečenie aj počiatočnú investíciu. Pri rozhodovaní preto treba zvážiť, či VR prináša oproti klasickému školeniu skutočnú pridanú hodnotu.

Vyššie vstupné náklady

Kvalitná aplikácia vytvorená na mieru vyžaduje návrh scenára, programovanie, 3D grafiku, testovanie a samotný VR hardvér. Náklady môžu rásť aj podľa toho, či je potrebné vytvoriť digitálnu kópiu konkrétneho pracoviska, stroja alebo výrobného procesu. Pri jednorazovom školení malej skupiny preto nemusí takéto riešenie ekonomicky dávať zmysel. Výhodnejšie býva najmä v prípadoch, keď sa školenie pravidelne opakuje, absolvuje ho väčší počet ľudí alebo je klasický praktický tréning sám o sebe drahý.

Nie všetko sa oplatí simulovať

Ak chcete človeku vysvetliť jednoduchú teoretickú informáciu, PDF dokument, prezentácia alebo krátke video môže byť rýchlejším a lacnejším riešením. Nie je potrebné vytvárať virtuálne prostredie pre obsah, pri ktorom používateľ nepotrebuje prakticky konať alebo sa rozhodovať. VR má najväčší význam tam, kde prináša interakciu, priestorovú skúsenosť, rozhodovanie, pohyb alebo simuláciu konkrétnej situácie. Pri kvalitnom návrhu školenia je preto dôležité správne rozdeliť, čo sa používateľ naučí klasickou formou a čo má zmysel precvičovať vo virtuálnej realite.

Nevoľnosť

Niektorým používateľom môže virtuálna realita spôsobovať nevoľnosť, dezorientáciu, bolesti hlavy alebo únavu očí. Riziko sa môže zvyšovať pri dlhých tréningoch, nízkej snímkovej frekvencii alebo pri pohybe vo virtuálnom priestore, ktorý nezodpovedá pohybu tela. Kvalitný návrh aplikácie preto musí obmedziť pohyby a vizuálne efekty, ktoré tieto problémy vyvolávajú. Pomáhajú aj kratšie tréningové bloky, stabilné zobrazenie, prirodzené ovládanie a možnosť prestávky medzi jednotlivými scenármi.

Technická správa

Pri väčšom počte headsetov treba riešiť nabíjanie, aktualizácie, distribúciu aplikácie, hygienu zariadení a technickú podporu. Organizácia musí zároveň zabezpečiť, aby boli zariadenia pripravené na použitie a používatelia vedeli systém správne ovládať. Pri rozsiahlejšom nasadení môže byť potrebný aj centralizovaný systém na správu headsetov a aktualizácií. Technická stránka preto predstavuje ďalšiu vrstvu, ktorú pri klasickom školení často netreba riešiť v takom rozsahu. Tento problém je ale možné vyriešiť s pomocou kvalitnej slovenskej spoločnosti na virtuálnu realitu.

VR nedokáže simulovať úplne všetko

Virtuálne uchopenie predmetu sa nemusí správať presne ako skutočný nástroj. Hmotnosť, odpor, teplota, vôňa alebo fyzická sila sa bez ďalších zariadení simulujú iba obmedzene. Pri niektorých činnostiach je pritom práve fyzický kontakt veľmi dôležitou súčasťou učenia. Preto má VR v mnohých oblastiach slúžiť ako príprava alebo doplnok praktického tréningu, nie ako jeho úplná náhrada.

Potreba kvalitného návrhu školenia

Samotné nasadenie VR headsetu ešte nezaručuje kvalitné vzdelávanie. Ak je scenár zle navrhnutý, príliš komplikovaný alebo nereflektuje reálny pracovný postup, môže používateľa skôr rozptyľovať. Obsah by preto mal vychádzať z reálnych potrieb firmy a konkrétnych cieľov školenia. Dôležité je tiež zapojiť odborníkov z praxe, ktorí pomôžu overiť správnosť postupov a realistickosť simulovaných situácií.

Obmedzenia používateľov a prístupnosť

Nie každý používateľ sa vo VR cíti rovnako komfortne. Problém môže predstavovať zrakové obmedzenie, problémy s rovnováhou, pohybové obmedzenia alebo samotná nepripravenosť na používanie VR technológie. Pri školení väčšieho počtu ľudí preto treba myslieť aj na prístupnosť a alternatívnu formu vzdelávania pre používateľov, ktorí VR nemôžu alebo nechcú používať. Dobre nastavený systém by mal umožniť dosiahnuť vzdelávací cieľ aj iným spôsobom.

Potreba aktualizácií obsahu

Ak sa zmení pracovný postup, zariadenie, legislatíva alebo bezpečnostné pravidlá, môže byť potrebné upraviť aj VR aplikáciu. Pri veľmi špecifických simuláciách môžu byť tieto aktualizácie náročnejšie než jednoduchá zmena prezentácie alebo e-learningového kurzu. Pri návrhu riešenia je preto vhodné myslieť na budúce úpravy už od začiatku. Modulárne vytvorená aplikácia môže znížiť náklady na ďalšie zmeny a predĺžiť životnosť celého školenia.

Kedy sa školenie vo virtuálnej realite oplatí najviac?

Školenia vo virtuálnej realite majú najväčší význam tam, kde je klasický tréning rizikový, drahý alebo organizačne náročný. Vhodné je aj pri pravidelne sa opakujúcich školeniach, väčšom počte zamestnancov alebo vtedy, keď treba zabezpečiť rovnaký štandard vo viacerých pobočkách. Veľký prínos má VR pri simulácii požiarov, porúch, pracovných úrazov či iných mimoriadnych situácií. Zároveň umožňuje precvičovať konkrétne pracovné postupy a objektívne zaznamenávať čas, chyby či správnosť jednotlivých krokov. Najviac sa teda oplatí tam, kde prináša bezpečnejší tréning, možnosť opakovania a merateľné výsledky.

Budú školenia vo virtuálnej realite nahrádzať klasické školenia?

Pravdepodobne nie úplne. A ani by to nemalo byť cieľom. Virtuálna realita je najsilnejšia tam, kde klasickému vzdelávaniu chýba praktická skúsenosť. Teoretické pravidlá môže stále efektívne vysvetliť lektor alebo e-learning. VR môže následne preveriť, či ich človek dokáže použiť. A skutočná praktická skúsenosť môže celý proces zavŕšiť.

Budúcnosť preto pravdepodobne nebude patriť iba VR školeniam, ale kombinovanému vzdelávaniu, v ktorom sa správna technológia použije na správny typ úlohy.

Školenia vo virtuálnej realite na mieru

Najväčšiu hodnotu nemusí priniesť univerzálna aplikácia, ale VR školenie vytvorené podľa konkrétneho pracoviska a konkrétneho problému. Virtuálnu simuláciu možno pripraviť podľa reálneho výrobného procesu, zariadenia, budovy alebo pracovného postupu. Môže obsahovať firemné prostredie, vlastné 3D modely, konkrétne stroje, pracovné úlohy, zvuky, rozhodovacie scenáre, bodovanie alebo analytiku.

Práve VR Expert pripravuje VR obsah na mieru vrátane vzdelávacích a onboardingových riešení a zároveň vyvíja VR aplikácie a simulácie na mieru. VR aplikáciu je možné pripraviť pre samostatné aj počítačové headsety a podľa projektu zapojiť ovládače, sledovanie rúk, gestá, zmiešanú realitu, multiplayer alebo ďalšie interaktívne funkcie.

Ak teda vo firme existuje pracovný postup, ktorý je drahé, komplikované alebo nebezpečné opakovane trénovať v skutočnom prostredí, virtuálna realita môže vytvoriť jeho bezpečnú digitálnu verziu. Školenia vo virtuálnej realite tak nie sú iba modernejšou prezentáciou. Ich skutočný potenciál spočíva v možnosti nechať človeka konať, robiť chyby, poučiť sa z nich a zopakovať si situáciu ešte predtým, než ju bude musieť zvládnuť v skutočnom svete.

Príspevok Školenia vo virtuálnej realite: tréning, ktorý vás pripraví na skutočné situácie zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Práve interaktivita a pocit prítomnosti odlišujú VR marketing od klasických bannerov, fotografií a videí. Virtuálna marketingová skúsenosť môže byť výrazne bohatšou formu komunikácie medzi zákazníkom a produktom. Virtuálne prostredie navyše nemusí rešpektovať obmedzenia fyzického sveta. Zákazník môže navštíviť budovu, ktorá ešte neexistuje, ocitnúť sa uprostred historickej udalosti, preskúmať výrobok zvnútra alebo sa preniesť na miesto vzdialené tisíce kilometrov.

VR marketing preto nie je iba technologickou novinkou. Je súčasťou širšieho posunu od marketingovej komunikácie založenej na zobrazovaní reklamného posolstva k marketingu založenému na zážitku a aktívnej účasti zákazníka.

Čo je VR marketing

Pojem VR marketing môžeme jednoducho vysvetliť ako využívanie virtuálnej reality na dosahovanie marketingových cieľov. Môže ísť o budovanie povedomia o značke, prezentáciu produktu, vysvetlenie služby, podporu predaja, propagáciu destinácie, predstavenie pripravovaného projektu alebo vytvorenie zážitku, ktorý si návštevník spojí so značkou.

V klasickej reklame značka zákazníkovi niečo ukazuje alebo o niečom rozpráva. Vo virtuálnej realite mu môže umožniť, aby si danú vec sám vyskúšal. Výskum VR v marketingu práve túto vlastnosť považuje za jednu z hlavných výhod technológie. Virtuálna skúsenosť môže vytvoriť oveľa bohatšiu interakciu medzi človekom, produktom a prostredím ako tradičná fotografia, text alebo klasické video. Namiesto sloganu „pozrite si náš hotel“ môže zákazník vstúpiť do virtuálnej hotelovej izby. Alebo namiesto „navštívte naše mesto“ môže stáť na virtuálnom námestí a rozhliadať sa okolo seba. Práve v tomto spočíva základ VR marketingu, značka nekomunikuje iba informáciu, ale vytvára skúsenosť.

Prečo môže byť VR marketing účinný

Jedným z najdôležitejších pojmov vo virtuálnej realite je pocit prítomnosti, teda stav, keď má používateľ pocit, že sa nachádza vo virtuálnom prostredí. Výskum turistickej propagácie ukázal, že práve pocit prítomnosti sprostredkuje časť vplyvu VR prezentácie na reakciu potenciálneho návštevníka. Inými slovami, nie je podstatné iba to, čo človek vidí, ale do akej miery má pocit, že sa na danom mieste skutočne nachádza.

Podobný princíp možno využiť pri produktoch, nehnuteľnostiach, automobiloch, turistických atrakciách, múzeách alebo firemných prezentáciách. Výskum retailu zároveň naznačuje, že kvalita samotnej VR skúsenosti patrí medzi významné faktory ovplyvňujúce nákupné rozhodovanie vo virtuálnom prostredí. VR marketing teda nemá byť založený iba na efekte „pozrite, máme VR“. Dôležitá je kvalita prostredia, jednoduchosť ovládania, príbeh, vizuálne spracovanie a zmysluplná interakcia.

VR marketing verzus klasická reklama

Klasická reklama väčšinou pracuje s obmedzeným priestorom a časom. Používateľ vidí fotografiu, banner, televíznu reklamu, príspevok na sociálnej sieti, webovú stránku alebo video. Aj reklama na Google funguje predovšetkým ako spôsob, ako osloviť človeka vo chvíli, keď aktívne vyhľadáva konkrétny produkt alebo službu. Reklama ho následne smeruje na web, produktovú stránku alebo inú ponuku.

VR marketing môže ísť o krok ďalej. Namiesto toho, aby človeku iba zobrazil reklamné posolstvo, môže mu umožniť produkt, miesto alebo službu priamo virtuálne zažiť. Namiesto fotografie výrobnej linky môže firma umožniť virtuálnu návštevu výroby, či namiesto katalógu strojov môže vytvoriť interaktívny model zariadenia, ktorý si návštevník prezrie zo všetkých strán alebo si zobrazí jeho fungovanie.

Virtuálne prostredie môže navyše vytvárať situácie, ktoré by boli vo fyzickom svete príliš drahé, komplikované, nebezpečné alebo úplne nemožné. Odborný výskum XR v marketingu poukazuje práve na schopnosť virtuálnej reality prekračovať priestorové a fyzické obmedzenia reálneho sveta a vytvárať nové formy interakcie medzi zákazníkom, produktom a prostredím. VR marketing preto nemusí byť konkurenciou klasickej reklamy. Môže predstavovať ďalšiu fázu zákazníckej cesty, pri ktorej reklama najskôr získava pozornosť a virtuálna realita následne vytvára samotný zážitok.

360° obsah nie je vždy plnohodnotná virtuálna realita

Pri VR marketingu je dôležité rozlišovať medzi 360° obsahom a interaktívnou virtuálnou realitou. 360° fotografia alebo 360° video umožňuje používateľovi rozhliadať sa okolo seba. Obsah je možné sledovať cez internetový prehliadač, mobil, tablet alebo VR headset. Ide preto o veľmi dostupný spôsob, ako vytvoriť základný imerzívny zážitok.

Plnohodnotná VR aplikácia ide ďalej. Virtuálne prostredie reaguje na pohyb používateľa, môže sledovať pohyb hlavy a rúk a umožňuje manipulovať s virtuálnymi predmetmi alebo vykonávať konkrétne úlohy. Výskum 360° brand videí zároveň ukazuje, že tento formát môže byť zaujímavým nástrojom pre brand storytelling a zapojenie používateľov. Je dostupnejší ako komplexná VR aplikácia a dá sa zobrazovať na viacerých typoch zariadení. Preto môže mať VR marketing viac úrovní, od jednoduchej 360° fotografie až po kompletnú interaktívnu VR aplikáciu na mieru.

VR prezentácia produktu a digitálny showroom

Jedným z najlogickejších spôsobov využitia VR marketingu je VR prezentácia produktu. Pri produktoch, ktoré zákazník potrebuje vidieť v priestore alebo pochopiť ich fungovanie, môže byť klasická fotografia nedostatočná. Virtuálny showroom umožňuje návštevníkovi preskúmať produkt zo všetkých strán, meniť jeho konfiguráciu, sledovať jednotlivé súčasti alebo ho zasadiť do konkrétneho prostredia.

Takýto VR showroom, virtuálny predajný priestor alebo digitálny showroom môže byť zaujímavý pre automobilový priemysel, nábytok, nehnuteľnosti, stroje, technológie, interiéry alebo priemyselné zariadenia. Výskum virtuálnych produktových prezentácií naznačuje, že kontextové VR zobrazenie môže ovplyvňovať inšpiráciu zákazníka a následné nákupné úmysly.

Výborným príkladom je IKEA. Firma už v roku 2016 predstavila IKEA VR Experience a v roku 2017 ďalšiu VR aplikáciu, v ktorej mohli používatelia preskúmať virtuálnu kuchyňu a interagovať s jej prostredím. IKEA otvorene uvádzala, že jedným z cieľov bolo pomôcť zákazníkom lepšie si predstaviť kuchyňu pred nákupom a zvýšiť ich istotu pri rozhodovaní. Dnešné riešenia môžu ísť ešte ďalej a prepojiť 3D model produktu s konfigurátorom, objednávkovým systémom alebo klasickým ecommerce webom.

Virtuálna realita pre firmy

Virtuálna realita pre firmy nemusí byť určená iba koncovým zákazníkom. Veľký potenciál má VR marketing aj v B2B prostredí. Firma môže vytvoriť virtuálnu prezentáciu výrobnej haly, produktu, stroja, technologického procesu alebo pripravovaného projektu. Obchodník môže zákazníkovi ukázať riešenie, ktoré nie je možné jednoducho fyzicky dopraviť na obchodné stretnutie alebo výstavu.

Virtuálna prezentácia firmy môže byť využiteľná na veľtrhoch, konferenciách, obchodných rokovaniach, pri prezentáciách investorom alebo pri predstavovaní veľkých priemyselných technológií. Firma tak nemusí prevážať celý produkt. V určitých prípadoch stačí VR headset a aplikácia. VR marketing je preto zaujímavý najmä pri produktoch, kde klasický katalóg nedokáže dobre ukázať veľkosť, fungovanie alebo priestorové súvislosti produktu.

Virtuálna výstava a VR event marketing

VR marketing sa môže uplatniť aj na konferenciách, výstavách a veľtrhoch. Virtuálna výstava môže prezentovať produkty, ktoré by bolo komplikované fyzicky dopraviť na miesto. Na relatívne malej ploche výstavného stánku tak firma môže návštevníkovi ukázať výrobnú halu, veľký stroj, nehnuteľnosť, automobil, pripravovanú stavbu alebo kompletný showroom.

VR zároveň prirodzene priťahuje pozornosť návštevníkov, pretože od nich vyžaduje aktívnu účasť. Dobre navrhnutý VR zážitok však nemá skončiť nasadením headsetu. Mal by byť súčasťou širšieho marketingového procesu, ktorý návštevníka následne nasmeruje na obchodníka, webovú stránku, formulár, objednávku alebo ďalší obsah.

VR marketing v cestovnom ruchu

Cestovný ruch patrí medzi oblasti, kde má virtuálna realita veľmi prirodzené využitie. Dovolenka, hotel, atrakcia alebo destinácia sú produkty, ktoré si človek pred nákupom nemôže klasickým spôsobom vyskúšať. Virtuálna prehliadka môže túto informačnú medzeru čiastočne zmenšiť. Virtuálna realita pre turistov môže návštevníkovi umožniť prezrieť si destináciu ešte pred cestou. Mestá môžu vytvárať VR prezentáciu mesta, virtuálnu prehliadku mesta alebo digitálnu turistickú expozíciu.

Výskum VR v cestovnom ruchu ukazuje, že virtuálne skúsenosti sa využívajú ako dodatočný marketingový nástroj destinácií, atrakcií a turistických podnikov. Ďalšie experimentálne štúdie spájajú VR prezentácie destinácií s mentálnymi predstavami, očakávaným pocitom šťastia a následným zámerom cestovať alebo nakupovať turistické služby.

Práve preto môže VR marketing podporovať zážitkovú turistiku, virtuálne cestovanie, prezentáciu regiónov aj moderný smart tourism. Turistické centrum môže návštevníkovi prostredníctvom VR ukázať historickú podobu mesta, neprístupné lokality, vzdialené prírodné atrakcie alebo miesta, na ktoré sa počas jednej návštevy fyzicky nedostane. Virtuálna prezentácia regiónu tak nemusí nahrádzať cestovanie. Naopak, môže fungovať ako ochutnávka, ktorá motivuje človeka k fyzickej návšteve.

Virtuálna realita pre múzeá

Veľký priestor pre VR marketing a imerzívnu komunikáciu ponúkajú múzeá, galérie a kultúrne inštitúcie. Virtuálna realita pre múzeá umožňuje návštevníkovi nielen pozorovať exponát, ale vstúpiť do jeho príbehu. Historický predmet môže dostať kontext. Návštevník môže vidieť jeho pôvodné použitie, rekonštrukciu historického priestoru alebo samotnú historickú udalosť.

Takto môže vzniknúť virtuálna múzejná expozícia, interaktívne múzeum alebo digitálne múzeum, v ktorom sa klasické exponáty prepájajú s digitálnym obsahom. VR pre múzeá zároveň umožňuje vytvárať moderné múzejné expozície, ktoré nemusia byť obmedzené veľkosťou fyzickej miestnosti. Výskum virtuálnych múzeí ukazuje, že VR môže podporovať imerzívnejší spôsob prehliadky a meniť spôsob interakcie návštevníka s digitálnou expozíciou.

Zaujímavou oblasťou je najmä virtuálna história. Historické udalosti vo virtuálnej realite môžu návštevníkom umožniť lepšie pochopiť priestorové a spoločenské súvislosti, ktoré sa prostredníctvom vitríny alebo informačného panela vysvetľujú oveľa ťažšie. VR expozície pre návštevníkov tak môžu plniť marketingovú, vzdelávaciu aj zážitkovú funkciu súčasne.

Virtuálne predstavenie nového produktu

Virtuálna realita môže slúžiť aj ako platforma pre oznámenie produktu. Príkladom je Volvo Car India, ktoré v roku 2022 predstavilo model XC40 Recharge vo virtuálnom svete označenom ako Volvoverse. Automobilka tento formát použila ako digitálny spôsob uvedenia vozidla a súčasne ho prepájala so svojou komunikáciou technológií a udržateľnosti. Takýto koncept umožňuje vytvoriť virtuálne pódium, showroom alebo celé prostredie navrhnuté podľa identity značky. Produkt nemusí byť iba vystavený. Môže byť súčasťou príbehu.

Výhody VR marketingu

Najväčšou výhodou virtuálnej reality je možnosť vytvoriť skúsenosť, ktorú klasické médium nedokáže jednoducho sprostredkovať. Marketing vo virtuálnej realite umožňuje zákazníkovi skúmať produkt alebo prostredie, interagovať s obsahom, zažiť pocit prítomnosti a vyskúšať si situácie, ktoré vo fyzickom svete nemôže zažiť.

Digitálny showroom môže fungovať bez fyzickej výstavnej plochy. Virtuálna prehliadka mesta môže osloviť človeka na opačnom konci sveta. Virtuálna múzejná expozícia môže rekonštruovať dávno zaniknuté prostredie. Virtuálne laboratórium môže ukázať experiment, ktorý by bol v bežnej triede príliš komplikovaný. Virtuálna realita v zoo môže návštevníka preniesť priamo do biotopu zvieraťa.

Tieto vlastnosti vytvárajú z VR technológie zaujímavý nástroj nielen pre komerčné firmy, ale aj pre školy, múzeá, mestá, regióny, turistické centrá a zoologické záhrady.

Nevýhody a limity VR marketingu

Virtuálna realita však nie je automaticky najlepším riešením pre každý projekt. Komplexná VR aplikácia je náročnejšia na tvorbu ako webová stránka alebo klasické video. Potrebuje 3D obsah, programovanie, optimalizáciu, používateľské rozhranie a testovanie na konkrétnych zariadeniach.

Ďalšou bariérou môže byť samotný VR headset. Ak chce značka osloviť milióny ľudí na sociálnych sieťach v krátkom čase, klasické video môže priniesť väčší dosah. Preto môže byť dobrým kompromisom kombinácia plnej VR aplikácie, 360° obsahu a klasických videí vytvorených z rovnakého projektu.

Dôležitý je tiež používateľský komfort. Cybersickness môže u časti používateľov spôsobovať nevoľnosť, dezorientáciu alebo ďalšie nepríjemné pocity, preto by tvorcovia mali pohyb a navigáciu vo VR navrhovať opatrne. Výskum naďalej označuje cybersickness za jednu z bariér širšieho využívania imerzívnych technológií. Dobrý VR marketing preto nevzniká tak, že sa klasický web alebo video jednoducho prenesie do headsetu. Tvorcovia ho musia navrhnúť podľa spôsobu, akým človek virtuálnu realitu používa.

Kedy má VR marketing najväčší zmysel

Virtuálna realita prináša najväčší úžitok vtedy, keď zákazník potrebuje niečo zažiť, pochopiť v priestore alebo vidieť v širšom kontexte. Čím väčšiu úlohu pri rozhodovaní zohráva priestor, veľkosť, prostredie, emócia alebo zážitok, tým zaujímavejší môže byť potenciál VR.

Preto môže byť virtuálna realita na mieru vhodná pre nehnuteľnosti, development, automobilový priemysel, turistické destinácie, hotely, veľké technické zariadenia, architektúru, kultúru, múzeá, zoologické záhrady, školy, vzdelávacie inštitúcie, výstavy a prezentačné centrá. Naopak, pri jednoduchom produkte, ktorý sa dá dostatočne vysvetliť jednou fotografiou a krátkym textom, môže byť vývoj komplexnej VR aplikácie zbytočný. Technológia má riešiť problém, nie vytvárať problém iba preto, aby mohla byť použitá.

Budúcnosť VR marketingu

Marketing vo virtuálnej realite čoraz viac využíva aj ďalšie technológie, ako sú rozšírená realita, zmiešaná realita, priestorové počítače, umelá inteligencia a interaktívne 3D prostredia. Hranica medzi klasickým ecommerce, digitálnym showroomom a virtuálnym obchodom sa môže ďalej zmenšovať.

Už dnes existujú systémy, ktoré umožňujú zákazníkovi pracovať s realistickými 3D produktmi a virtuálnymi miestnosťami. IKEA napríklad rozvíja digitálne nástroje, v ktorých si zákazník vytvorí digitálnu podobu vlastného priestoru, skúša v nej jednotlivé produkty a môže ich následne vložiť do nákupného košíka.

Alexander Blanco Chang a Patricia SanMiguel vo svojom článku o imerzívnom marketingu z roku 2026 opisujú tento prístup ako posun od klasického odovzdávania marketingových posolstiev k interaktívnym prostrediam, v ktorých sa zákazník aktívne zapája do zážitku so značkou. To pravdepodobne bude jeden z najdôležitejších smerov ďalšieho vývoja. Namiesto otázky „Ako ukážeme zákazníkovi náš produkt?“ sa značky budú čoraz častejšie pýtať: „Aký zážitok mu s týmto produktom dokážeme vytvoriť?“

VR marketing ako spojenie technológie, príbehu a zážitku

VR marketing nepredstavuje iba reklamu vo virtuálnej realite. Je to spôsob, ako vytvoriť virtuálnu prezentáciu produktu, služby, firmy, mesta alebo myšlienky a umožniť používateľovi, aby sa stal jej aktívnou súčasťou. Môže vzniknúť VR showroom pre firmu, virtuálna prehliadka mesta pre turistov, interaktívna múzejná expozícia, virtuálna história, VR riešenie pre školu, virtuálna prírodovedná učebňa alebo virtuálna realita pre zoologické záhrady. Práve preto sa VR marketing nachádza na pomedzí marketingu, technológií, tvorby obsahu, UX dizajnu, vzdelávania a storytellingu. Najlepšie výsledky prináša vtedy, keď sa technológia nepoužije iba ako atrakcia, ale keď má používateľ vo virtuálnom svete jasný dôvod byť a niečo v ňom zažiť.

Na Slovensku sa tvorbe podobných riešení venuje firma VR Expert, ktorá sa špecializuje na virtuálnu realitu, 360° obsah, virtuálne prehliadky a vývoj interaktívnych VR riešení. Vďaka tomu sa môže pripraviť projekt podľa konkrétneho priestoru, cieľovej skupiny aj spôsobu, akým má návštevník s obsahom pracovať.

Pre firmy môže ísť o VR prezentáciu produktu alebo digitálny showroom, pre mestá o virtuálnu prezentáciu regiónu, pre múzeá o interaktívnu expozíciu, pre školy o VR vzdelávanie a pre zoologické záhrady o zážitok, ktorý návštevníkom ukáže zvieratá a ich prirodzené prostredie spôsobom, ktorý klasická expozícia nedokáže sprostredkovať.VR marketing tak nemusí byť iba ďalším reklamným kanálom. Pri správnom využití sa samotný virtuálny zážitok môže stať marketingovým nástrojom.

Príspevok VR marketing: Ako virtuálna realita mení marketing a prezentáciu značiek zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálna realita sa dnes využíva v múzeách, galériách, vedeckých centrách aj na archeologických náleziskách po celom svete. Pomáha rekonštruovať zaniknuté stavby, približovať nedostupné miesta, vysvetľovať vedecké procesy a vytvárať zážitky, ktoré by v skutočnom svete nebolo možné bezpečne zrealizovať. Niektoré projekty vznikli ako dočasné súčasti výstav, iné fungujú ako stále expozície alebo sú dostupné online.

Ako sa využíva virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nemusí znamenať iba nasadenie okuliarov na virtuálnu realitu a sledovanie 360-stupňového videa. Múzeá môžu vytvoriť plne interaktívne prostredie, v ktorom sa návštevník voľne pohybuje, skúma predmety a ovplyvňuje priebeh zážitku. Najčastejšie sa VR v múzeách používa na rekonštrukciu historických miest, virtuálne cestovanie, interaktívne vzdelávanie, detailné skúmanie exponátov, oživovanie umeleckých diel, zachovanie dočasných výstav a sprístupnenie zbierok ľuďom, ktorí nemôžu múzeum navštíviť osobne.

Nasledujúce príklady ukazujú, ako rozdielne môže byť virtuálna realita v múzeu využitá.

1. Kúpele Caracalla, Rím, Taliansko

Jedným z najzaujímavejších využití virtuálnej reality pri historickej pamiatke je projekt Caracalla IV Dimension v rímskych Kúpeľoch Caracalla. Rozsiahly kúpeľný komplex bol otvorený v roku 216 počas vlády cisára Caracallu. Kedysi sa v ňom nachádzali bazény s rôznymi teplotami vody, športoviská, záhrady, knižnice, sochy, farebné mozaiky a veľkolepé spoločenské priestory. Z pôvodnej stavby sa však do súčasnosti zachovali prevažne ruiny. Bežný návštevník si preto len ťažko dokáže predstaviť pôvodné rozmery, výzdobu a atmosféru komplexu.

Čo môžete vidieť?

Po nasadení špeciálnych okuliarov sa návštevník prenesie do roku 216 a môže vidieť, ako kúpele pravdepodobne vyzerali v čase svojho otvorenia. Pred očami sa objavia vysoké stĺpy, mramorové steny, bazény, strechy, sochy a ďalšie časti, ktoré dnes už neexistujú. Virtuálna rekonštrukcia je umiestnená priamo do priestoru súčasných ruín. Návštevník preto môže porovnávať dnešný stav s historickou podobou stavby.

Ako to funguje?

Zariadenie využíva okuliare, v ktorých je umiestnený smartfón so špeciálnou VR aplikáciou. Technológia geolokácie rozpoznáva, kde sa návštevník nachádza, a podľa jeho polohy zobrazuje príslušnú virtuálnu rekonštrukciu. Prehliadka obsahuje desať zastávok, pričom šesť z nich využíva virtuálnu realitu. Ovládanie je zjednodušené na jedno tlačidlo, aby zariadenie dokázali používať aj ľudia bez predchádzajúcich skúseností s VR. Súčasťou zážitku je aj zvukový komentár, ktorý približuje históriu a funkciu jednotlivých priestorov.

Kúpele Caracalla sa vďaka projektu stali prvým talianskym archeologickým miestom sprístupneným prostredníctvom rozsiahlej 3D rekonštrukcie. Projekt ukazuje, že virtuálna realita v múzeu alebo na archeologickom nálezisku nemusí nahrádzať skutočnú pamiatku. Naopak, môže návštevníkovi pomôcť lepšie pochopiť to, čo vidí okolo seba.

2. Louvre, Mona Lisa: Beyond the Glass

Mona Lisa patrí medzi najznámejšie obrazy na svete. Jej popularita však spôsobuje, že návštevníci ju často sledujú z väčšej vzdialenosti, cez ochranné sklo a spoza davu ďalších ľudí. Louvre preto v rámci výstavy venovanej Leonardovi da Vincimu vytvoril svoj prvý VR projekt s názvom Mona Lisa: Beyond the Glass.

Návštevník sa mohol priblížiť k obrazu spôsobom, ktorý nie je pri origináli možný. Virtuálna realita ukazovala detaily neviditeľné voľným okom, približovala maliarske techniky Leonarda da Vinciho a prinášala informácie o žene zachytenej na portréte. Zážitok nebol iba zväčšenou fotografiou obrazu. Používal vedecké poznatky, 3D prostredie a rozprávanie, ktoré návštevníka prenieslo za ochranné sklo a do sveta samotného diela. Projekt bol neskôr dostupný aj ako domáca verzia pre VR headsety a smartfóny.

Tento VR zážitok Mona Lisa: Beyond The Glass je dodnes dostupný pre virtuálnu realitu zadarmo na stiahnutie cez steam.

3. Musée d’Orsay, Van Goghova paleta

Musée d’Orsay v Paríži využilo virtuálnu realitu pri výstave venovanej posledným mesiacom života Vincenta van Gogha. Približne desaťminútový zážitok Van Gogh’s Palette preniesol návštevníka do domu doktora Gacheta v Auvers-sur-Oise. Na stole sa nachádzala maliarova paleta pokrytá farbami, ktorá sa postupne premenila na celé virtuálne prostredie.

Návštevníci skúmali farby, perspektívu, hrúbku náteru aj spôsob, akým Van Gogh pracoval so štetcom. Na vytvorenie digitálnej palety bola použitá fotogrametria, ktorá pomohla zachytiť jej povrch, farebné odtiene a štruktúru zaschnutej farby. Virtuálna realita tu neukazovala iba hotové obrazy. Pomáhala návštevníkom pochopiť samotný proces tvorby a spôsob, akým umelec vnímal farby a okolitý svet.

4. Tate Modern, Modiglianiho parížsky ateliér

Pri retrospektívnej výstave Amedea Modiglianiho vytvorilo londýnske múzeum Tate virtuálnu rekonštrukciu jeho posledného parížskeho ateliéru. Návštevník sa po nasadení headsetu ocitol v miestnosti, v ktorej umelec pracoval približne pred sto rokmi. Mohol sa rozhliadať po priestore, sledovať zariadenie ateliéru a vnímať podmienky, v ktorých Modigliani tvoril.

Digitálne prostredie vznikalo na základe historických materiálov, výskumu a dostupných opisov. Cieľom nebolo vytvoriť fantastický svet, ale čo najpresvedčivejšiu rekonštrukciu skutočného miesta. VR týmto spôsobom doplnila vystavené obrazy o kontext. Návštevník si neprezeral iba výsledok umelcovej práce, ale mohol vstúpiť do prostredia, ktoré jeho tvorbu ovplyvňovalo.

5. Victoria and Albert Museum, svet Alenky v krajine zázrakov

Victoria and Albert Museum v Londýne vytvorilo v súvislosti s výstavou Alice: Curiouser and Curiouser interaktívny VR zážitok Curious Alice. Používateľ sa mohol prepadnúť králičou norou a vstúpiť do surrealistického sveta inšpirovaného knihami Lewisa Carrolla. Objavovali sa v ňom známe postavy, meniace sa rozmery predmetov, fantastické rastliny a netradičné prostredia.

Návštevník nebol iba pasívnym divákom. Vstupoval do úlohy Alice, skúmal okolie a prostredníctvom svojich rozhodnutí postupoval virtuálnym svetom. Projekt ukázal, že virtuálna realita v múzeu môže byť aj formou interaktívneho rozprávania. Príbeh už nemusí zostať iba na stránkach knihy alebo v priestore vitríny. Návštevník sa môže stať jeho súčasťou.

6. Franklin Institute, cesta do vesmíru aj ľudského tela

Vedecké centrum Franklin Institute vo Filadelfii začalo využívať VR už v roku 2016. Návštevníkom ponúklo možnosť preskúmať hlbiny oceánu, vzdialené oblasti vesmíru alebo vnútro ľudského tela. Namiesto sledovania modelu, animácie na obrazovke alebo informačného panelu sa človek ocitol priamo vo vysvetľovanom prostredí.

Takéto využitie je vhodné najmä pri témach, ktoré sú príliš veľké, malé, vzdialené alebo nebezpečné na to, aby ich bolo možné ukázať v skutočnosti. Návštevník môže preletieť vesmírom, plávať medzi morskými živočíchmi alebo sledovať procesy prebiehajúce vo vnútri organizmu. VR sa tak stáva nástrojom, ktorý dokáže komplikované vedecké informácie zmeniť na zrozumiteľný zážitok.

7. Natural History Museum v Londýne, Hold the World

Projekt Hold the World umožnil návštevníkom stretnúť sa vo virtuálnom priestore so sirom Davidom Attenboroughom. Používateľ sa ocitol v zákulisí londýnskeho Prírodovedného múzea a mohol skúmať vzácne predmety zo zbierok. Virtuálne fosílie, kosti a ďalšie exponáty bolo možné držať, otáčať a pozorovať z rôznych uhlov.

Jedným z digitálne spracovaných exponátov bola kostra stegosaura. Bola laserovo naskenovaná a následne rekonštruovaná vo virtuálnej realite, aby sa používateľ mohol dozvedieť, ako sa zviera pravdepodobne pohybovalo. V skutočnom múzeu by návštevník väčšinu podobných predmetov nemohol chytiť do rúk. Vo VR môže exponát skúmať bez rizika poškodenia.

8. Národné prírodovedné múzeum v Paríži, cesta evolúciou

Muséum national d’Histoire naturelle v Paríži otvorilo v roku 2017 stály priestor venovaný virtuálnej realite. Jedným z prvých projektov bola skúsenosť Journey into the Heart of Evolution, ktorá návštevníka preniesla do virtuálneho stromu života. Používateľ mohol sledovať vzťahy medzi rôznymi druhmi, vývoj života na Zemi a vplyv človeka na prírodné prostredie.

Obsah vznikal v spolupráci vedcov múzea a technologických odborníkov. Virtuálna realita tu slúžila aj ako spôsob vizualizácie veľkého množstva dát, ktoré by sa prostredníctvom klasickej výstavnej tabule vysvetľovali iba veľmi ťažko. Múzeum neskôr priestor využívalo aj na ďalšie VR projekty, napríklad virtuálnu expedíciu pod hladinu Severného ľadového oceánu.

9. Smithsonian Renwick Gallery, zachovanie výstavy vo VR

Smithsonian American Art Museum vytvorilo aplikáciu Renwick Gallery WONDER 360, ktorá umožnila virtuálne navštíviť rozsiahle umelecké inštalácie aj po skončení fyzickej výstavy. Múzeum vytvorilo virtuálnu prehliadku a následne cez aplikáciu ju umožnilo znovu zažiť.

Používateľ sa mohol pohybovať jednotlivými miestnosťami galérie prostredníctvom smartfónu alebo jednoduchého VR headsetu. Digitálna verzia zachovala nielen samotné umelecké diela, ale aj ich rozmiestnenie a vzťah k architektúre priestoru.

Tento spôsob využitia je zaujímavý najmä pri dočasných výstavách. Po ich skončení sa exponáty často vrátia majiteľom alebo sa premiestnia do rôznych zbierok. Virtuálna rekonštrukcia môže zachovať celú výstavu v podobe, v akej ju videli pôvodní návštevníci. To umožňuje uchovávať každú návštevu aspoň virtuálne.

10. Kremer Museum, múzeum bez fyzickej budovy

Kremer Museum posunulo myšlienku virtuálneho múzea ešte ďalej. Nejde o digitálny doplnok existujúcej budovy, ale o múzeum vytvorené priamo vo virtuálnej realite. Virtuálna galéria predstavuje viac ako 70 diel holandských a flámskych majstrov zo 17. storočia. Obrazy zo súkromnej zbierky sa v skutočnosti nenachádzajú spoločne v jednej verejne prístupnej budove.

VR ich však dokáže umiestniť do spoločného architektonického priestoru. Návštevník sa môže prechádzať galériou, približovať sa k obrazom a pozorovať ich z rôznych uhlov. Virtuálne múzeum nie je obmedzené veľkosťou budovy ani geografickou polohou. Môže ho navštíviť človek z ktorejkoľvek krajiny bez potreby cestovania.

11. National Museum of Nature and Science v Tokiu

Tokijské National Museum of Nature and Science vytvorilo projekt Kahaku VR, ktorý prináša múzejné priestory a exponáty priamo do domácností návštevníkov. Pomocou kvalitných snímok, 3D zobrazenia a virtuálnych prehliadok si používatelia môžu prezerať výstavné miestnosti aj bez osobnej návštevy múzea.

Virtuálne prehliadky sú dostupné prostredníctvom internetového prehliadača a pri zariadení aj vo VR režime. Používateľ má pocit, akoby sa nachádzal priamo medzi exponátmi. Takéto riešenie môže pomôcť školám, ľuďom so zdravotnými obmedzeniami aj zahraničným návštevníkom, ktorí by sa do Tokia inak nedostali. Je to spôsob ako ponúknuť návštevu múzeá vo virtuálnej realite každému, kto do múzeá nezavíta, ale je to jeden zo spôsobov využitia virtuálnej reality od múzea.

12. National Museum of Australia, Veľká koralová bariéra

Austrálske národné múzeum ponúka 360-stupňový VR zážitok Life in the Great Barrier Reef. Návštevník sa prenesie pod hladinu mora a môže sledovať koraly, ryby, korytnačky, žraloky a ďalšie živočíchy Veľkej koralovej bariéry.

Virtuálna cesta však neukazuje iba krásu podmorského sveta. Vysvetľuje tiež jeho krehkosť, prebiehajúce zmeny a potrebu ochrany celého ekosystému. Múzeum tak môže návštevníka preniesť na miesto vzdialené tisíce kilometrov bez toho, aby musel opustiť budovu. Zážitok sa využíva aj pri vzdelávacích programoch pre školy.

13. National Museum of Australia, virtuálna Antarktída

Ďalším projektom austrálskeho múzea je The Antarctica Experience. Prostredníctvom 360-stupňového filmu sa návštevník prenesie na zamrznutý kontinent a spoznáva každodenný život vedcov na výskumnej stanici Davis.

Môže sledovať cestovanie po ľade, prácu výskumníkov, kolónie tučniakov aj extrémne prírodné podmienky. Virtuálna realita vytvára pocit, že sa návštevník nachádza priamo na Antarktíde. Ide o prostredie, ktoré je pre väčšinu ľudí finančne, geograficky aj fyzicky nedostupné. Múzeum ho napriek tomu dokáže sprostredkovať širokej verejnosti bezpečným a kontrolovaným spôsobom.

Aké výhody prináša virtuálna realita v múzeu

Virtuálna realita nie je iba atrakcia, ktorá má návštevníka na niekoľko minút zabaviť. Pri správnom spracovaní sa môže stať plnohodnotnou súčasťou vzdelávania a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Oživuje zaniknuté miesta

Ruiny, poškodené budovy a archeologické náleziská možno digitálne rekonštruovať. Návštevník tak vidí nielen súčasný stav, ale aj pravdepodobnú podobu miesta v minulosti.

Sprístupňuje nedostupné prostredia

Múzeum môže návštevníka preniesť do vesmíru, pod hladinu oceánu, do ľudského tela alebo na Antarktídu. Ide o miesta, ktoré by väčšina ľudí nemohla osobne navštíviť.

Chráni vzácne exponáty

Virtuálny model možno chytiť, otáčať, rozložiť na jednotlivé časti alebo zväčšiť. Originálny predmet pritom zostáva bezpečne uložený vo vitríne alebo depozitári.

Pomáha lepšie vysvetľovať súvislosti

Návštevník môže vidieť, ako sa používal historický predmet, ako fungovala zaniknutá stavba alebo ako sa pohybovalo praveké zviera.

Zvyšuje atraktivitu návštevy

Interaktívny zážitok môže osloviť deti, školy aj ľudí, ktorí bežné múzejné prehliadky považujú za príliš statické.

Umožňuje zachovať dočasné výstavy

Výstavu možno naskenovať a uložiť ako digitálne prostredie. Návštevníci sa do nej môžu virtuálne vrátiť aj po odstránení fyzických exponátov.

Sprístupňuje múzeum na diaľku

Virtuálna prehliadka môže byť dostupná cez počítač, smartfón alebo VR headset. Múzeum tak osloví návštevníkov bez ohľadu na ich polohu.

Keď sa návšteva múzea mení na skutočný zážitok

Virtuálna realita nenahrádza originálne umelecké diela, historické predmety ani atmosféru skutočného múzea. Dokáže ich však doplniť o nové súvislosti a návštevníkom ukázať aj to, čo sa nezachovalo, nachádza sa v depozitári alebo by bolo v reálnom svete nedostupné. Virtuálna realita v múzeu, môže zákazníkom zlepšiť návštevu múzeá na interaktívne múzeum alebo digitálne múzeum. Návštevník nesleduje históriu iba spoza vitríny. Môže vstúpiť do rekonštruovanej budovy, preskúmať exponát z každej strany alebo sa preniesť priamo do obdobia, z ktorého pochádza.

Slovenská firma na tvorbu virtuálnej reality v muzeách

Podobné technológie sa dajú využiť aj mimo kultúrnych inštitúcií. Virtuálna realita na mieru môže podporiť digitálne vzdelávanie, vytvoriť interaktívnu expozíciu pre zoologické záhrady alebo virtuálnu prehliadku mesta. Svoje využitie nachádza aj pri zážitkovej turistike, virtuálnom cestovaní, prezentácii regiónov, VR marketingu či tvorbe digitálnych showroomov.

Na Slovensku sa tvorbe podobných riešení venuje firma VR Expert, ktorá sa špecializuje na virtuálnu realitu, 360° obsah, virtuálne prehliadky a vývoj interaktívnych VR riešení. Vďaka tomu je možné pripraviť projekt podľa konkrétneho priestoru, cieľovej skupiny aj spôsobu, akým má návštevník s obsahom pracovať.

Pri dobre pripravenom obsahu sa z VR nestáva iba krátkodobá atrakcia. Môže byť nástrojom, ktorý návštevníkom pomôže lepšie pochopiť príbeh miesta, zapamätať si nové poznatky a zažiť niečo, čo by im klasická výstava nedokázala sprostredkovať. Práve preto má vývoj VR aplikácií čoraz väčší význam pre múzeá, školy, mestá, turistické centrá aj firmy, ktoré chcú svoje témy prezentovať moderným a interaktívnym spôsobom

Príspevok Virtuálna realita v múzeu: 13 miest, kde história ožíva pred očami zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

 Veková hranica 12 alebo 13 rokov?

Prečo teda výrobcovia často uvádzajú hranicu 12 alebo 13 rokov? Nie preto, že by v tomto veku nastal vedecky potvrdený biologický zlom. Skôr ide o kombináciu ergonomických limitov headsetu, ochrany súkromia, pravidiel účtov, právnej opatrnosti a toho, že staršie deti lepšie rozumejú pokynom, dokážu nahlásiť nepríjemné príznaky a zvládajú sociálne riziká online prostredia. Dnes to vidno aj v praxi, Meta v niektorých regiónoch povoľuje parent-managed účty od 10 rokov, PlayStation VR2 uvádza hranicu 12 rokov a PICO 13 rokov. To znamená, že označenie 12+ alebo 13+ hovorí skôr o podmienkach bezpečného používania konkrétneho produktu než o presne zmeranej hranici vývoja oka alebo mozgu.

Čo hovoria vedecké štúdie o bezpečnosti VR pre deti

Najsilnejšia priama štúdia pre deti vo veku 10 až 12 rokov priniesla povzbudivé výsledky. Deti používali VR 60 minút denne počas štyroch dní, boli pod dohľadom, sedeli a mali prestávku po 30 minútach. Výskumníci nezistili merateľné zhoršenie ostrosti zraku, priestorového videnia, rovnováhy, koordinácie ani kognitívnych funkcií. To je dôležitý signál, že krátke a kontrolované používanie nemusí byť pre zdravé dieťa v tomto veku problém. Zároveň však táto štúdia nedokazuje, že dlhodobé každodenné používanie počas mesiacov alebo rokov je bez rizika. 

Pri mladších deťoch sú dáta slabšie. U časti detí vo veku 4 až 10 rokov krátka VR expozícia nespôsobila významné zmeny vo vizuomotorike ani v rovnováhe, no po použití sa objavili mierne symptómy diskomfortu, napríklad únava alebo motion-sickness skóre. Novší prehľad 111 štúdií s deťmi vo veku 3 až 8 rokov navyše ukazuje, že výskum sa stále sústreďuje skôr na vzdelávací efekt než na dlhodobú bezpečnosť, vývoj zraku, psychiku a ochranu údajov. Práve preto je pri malých deťoch opatrnosť stále rozumnejšia než sebavedomé tvrdenie, že „VR je úplne v poriadku“. 

Najčastejšie zdravotné ťažkosti pri používaní VR

VR môže byť pre dieťa náročná z viacerých dôvodov. Oči vo VR dostávajú iné signály, než na aké sú zvyknuté pri bežnom pozeraní do priestoru. Hovorí sa tomu vergence-accommodation conflict, teda konflikt medzi tým, kam sa oči „stáčajú“, a tým, na akú vzdialenosť v skutočnosti opticky zaostrujú. Tento nesúlad sa spája s únavou očí, rozmazaným videním, bolesťou hlavy a celkovým diskomfortom. Zatiaľ nemáme dôkazy, že by krátke používanie zdravým deťom ničilo zrak, ale vieme, že môže vyvolať dočasné ťažkosti. 

Ďalším problémom je kybernetická nevoľnosť. Dieťa vo VR môže vizuálne cítiť rýchly pohyb, hoci telo sa v skutočnosti nehýbe. Mozog tak dostáva protichodné informácie a výsledkom môže byť nevoľnosť, závrat, dezorientácia, potenie, bolesť hlavy alebo dočasne horšia rovnováha. Systematické prehľady ukazujú, že pri headsetoch patria medzi najčastejšie ťažkosti dezorientácia, nevoľnosť a okulomotorické symptómy. Riziko rastie pri dlhšom používaní, rýchlom virtuálnom pohybe, vyššej náchylnosti na kinetózu a aj pri individuálnych problémoch so zrakom. 

Dôležité je aj to, že nie všetky deti reagujú na VR rovnako. Výskum pri deťoch vo veku 7 až 12 rokov ukázal rozdiely medzi mladšími a staršími deťmi v miere pohltenia virtuálnym prostredím aj v niektorých symptómoch, napríklad únave očí či rozmazanom videní. To znamená, že veková vhodnosť nezávisí len od čísla v rodnom liste. Záleží aj na zrelosti dieťaťa, jeho schopnosti povedať, že mu nie je dobre, na výbere obsahu a na tom, či ide o pokojný edukatívny zážitok alebo intenzívnu dynamickú hru. 

Virtuálna realita pre deti a jej bezpečné pravidlá

Ak teda hľadáte rozumné pravidlo, dnešné dôkazy podporujú najmä tento opatrný prístup. Pri zdravom dieťati približne od 10 rokov má zmysel začať veľmi krátko, pokojne len 5 až 10 minútami, vyberať aplikácie bez rýchleho presunu kamery, používať VR len pod dohľadom a asi po 20 minútach zaradiť prestávku. Ak sa objaví rozmazané videnie, bolesť očí, nevoľnosť, závrat alebo strata rovnováhy, používanie treba okamžite ukončiť. Pediatrické odporúčania zdôrazňujú, že brief exposure zatiaľ neukazuje jasné poškodenie, ale deti potrebujú vedenie, časové limity a dohľad, aby VR nevytláčala pohyb, školu ani bežný kontakt s rodinou. 

Osobitnú opatrnosť si zaslúžia deti so škúlením, tupozrakosťou, poruchami spolupráce očí, výraznou kinetózou, migrénou, epilepsiou alebo problémami s rovnováhou. Nové práce naznačujú, že binokulárna dysfunkcia môže zhoršiť cybersickness aj posturálnu stabilitu po VR expozícii. Ak má dieťa očný alebo neurologický problém, rodič by mal používanie VR headsetu najskôr konzultovať s očným lekárom alebo príslušným špecialistom. 

VR ako nástroj učenia, objavovania a zážitku

Dobrá správa je, že virtuálna realita nemusí byť len hračka. Práve naopak, najväčší zmysel môže mať vtedy, keď prináša dieťaťu jasnú hodnotu. V oblasti digitálneho vzdelávania môže VR veľmi dobre fungovať v školách, múzeách, zoologických záhradách aj interaktívnych expozíciách. Tvorcovia by však mali obsah prispôsobiť veku detí, zvoliť pokojné spracovanie a navrhnúť používanie v krátkych časových blokoch. Pomáha názorne vysvetľovať učivo, sprostredkovať virtuálne laboratórium, približovať vzdialené miesta a umožniť deťom objavovať prírodu, napríklad pozorovanie mačky divej v Zoo Bojnice, vedu či históriu pútavejším spôsobom. Vývoj VR aplikácií na mieru pritom umožňuje prispôsobiť obsah konkrétnemu veku detí, vzdelávacím cieľom aj prostrediu, v ktorom sa bude používať. Dôležité však je, aby bol obsah primeraný veku, pokojný, edukatívny a používaný v krátkych časových blokoch.

Virtuálna realita pre deti: bezpečnosť závisí od spôsobu používania

Záver je teda pomerne jasný. Nie je dokázané, že krátke používanie VR poškodzuje oči zdravých detí od 10 do 12 rokov. Zároveň však neexistujú kvalitné dlhodobé údaje, ktoré by potvrdili bezpečnosť častého používania u menších detí. Preto hranice ako 7+, 10+, 12+ alebo 13+ treba chápať ako opatrnostné pravidlá, nie ako presne potvrdené biologické prahy. Ak sa virtuálna realita pre deti používa rozumne, krátko, pod dohľadom a s vhodným obsahom, vie byť zaujímavým nástrojom na učenie aj zážitok. Ak sa používa bez pravidiel, príliš dlho alebo v nevhodnom sociálnom prostredí, z rizika sa môže rýchlo stať problém.

Príspevok Virtuálna realita pre deti: od koľkých rokov je vhodná a ako ju používať bezpečne zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálna realita v ZOO

Virtuálna realita prestala byť výsadou herného priemyslu či sci-fi filmov. Dnes vstupuje do múzeí, nemocníc, škôl, a teraz aj do zoologickej záhrady. Zoo Bojnice, ako prvá zoologická záhrada na Slovensku, sa rozhodla využiť tento technologický skok naplno a vsadila na zážitok, ktorý žiadna informačná tabuľa ani video na obrazovke nedokáže nahradiť. Vďaka VR headsetom sa návštevníci ocitajú priamo zoči voči mačke divej, kde pozorujú zblízka a na vlastné oči celé telo mačky divej, odlišnosti srsti, stavbu tela, no nechýba ani lezenie na strom či jedenie potravy.

Projekt pre ZOO Bojnice pripravila slovenská spoločnosť VR Master, ktorá sa špecializuje na tvorbu VR zážitkov na mieru. Spoločnosť dokáže vytvoriť plnohodnotný imerzívny svet pre kohokoľvek, od firiem a škôl až po kultúrne inštitúcie a turistické atrakcie. Zoo Bojnice je ďalším dôkazom toho, že vzdelávanie, zábava a moderné technológie patria do jedného.

Prečo práve mačka divá?

Mačka divá je jedným z najmenej prebádaných a zároveň najohrozenejších šeliem strednej Európy. Na pohľad pripomína domácu mačku, no v skutočnosti ide o skutočného lovca. Plaché, solitérne zviera, ktoré sa vyhýba človeku a skryto žije v lesoch. Práve jej nenápadný spôsob života spôsobuje, že o nej stále vieme menej, než by sme potrebovali na jej účinnú ochranu.

Mačka divá zohráva dôležitú úlohu v prírodných ekosystémoch. Pomáha regulovať populácie drobných hlodavcov a je ukazovateľom zdravého a zachovalého lesného prostredia. Napriek tomu čelí viacerým hrozbám, medzi ktoré patrí fragmentácia krajiny, úbytok vhodných biotopov, dopravná infraštruktúra či kríženie s domácimi mačkami, ktoré môže ohrozovať jej genetickú čistotu.

Aj preto sa ochrana mačky divej stala súčasťou programu Interreg Slovensko – Česko. Cezhraničný projekt umožňuje odborníkom zo Slovenska a Českej republiky spoločne monitorovať jej výskyt, skúmať pohyb jedincov, analyzovať genetické vzorky a navrhovať opatrenia na zachovanie jej populácií. Získané poznatky pomáhajú lepšie pochopiť potreby tohto vzácneho druhu a vytvárať podmienky pre jeho dlhodobé prežitie.

Bežný návštevník ZOO má len malú šancu zazrieť mačku divú v jej prirodzenom správaní. Zviera je obozretné a väčšinu dňa strávi skryté. Virtuálna realita tento problém elegantne rieši. Vo virtuálnej realite je možné priblížiť sa k mačke divej bezpečne a bez toho, aby bola rušená. Návštevníci ju môžu pozorovať z bezprostrednej blízkosti, čo by v prírode prakticky nebolo možné. Vidia jej správanie, pohyby aj prostredie, v ktorom žije. Súčasťou zážitku sú aj autentické zvuky lesa a prirodzeného biotopu. Takéto spojenie obrazu, zvuku a interakcie pomáha lepšie pochopiť život mačky divej. Zážitkové učenie si návštevníci navyše zapamätajú oveľa dlhšie ako bežný výklad alebo informačný panel.

Čo sa deti v zážitku dozvedia?

VR zážitok nie je len o tom, že si nasadíte headset a pozriete sa na zviera. Je to premyslený edukačný program, ktorý deťom sprostredkúva komplexný pohľad na život mačky divej. Počas VR zážitku sa návštevníci dozvedia:

• Kde mačka divá žije a aké prostredie potrebuje na prežitie.
• Čím sa živí a ako loví svoju korisť.
• Prečo je ohrozená a aké faktory ohrozujú jej populáciu.
• Ako sa líši od domácej mačky, napriek vonkajšej podobnosti.

Virtuálna realita umožňuje prezrieť si mačku divú úplne prirodzeným spôsobom. Keď otočíte hlavu, rovnaký pohyb sa prenesie aj do virtuálnej reality, takže sami rozhodujete, z akého uhla sa na zviera pozriete. Môžete ju sledovať spredu, zboku aj zozadu a pozorovať jej pohyb či správanie tak, akoby ste stáli priamo vedľa nej v jej prirodzenom prostredí.

Všetky informácie sú podané zrozumiteľne, s ohľadom na vek detských návštevníkov. Zážitok je navrhnutý tak, aby bol pútavý, interaktívny a nezabudnuteľný, obohatený o animácie, zvukové efekty a reč rozprávača.

Projekt pre škôlky, školy aj návštevníkov

Zoo Bojnice patrí medzi najvýznamnejšie zoologické záhrady na Slovensku a už desaťročia zohráva dôležitú úlohu v ochrane prírody, vzdelávaní a výskume. Nachádza sa v jedinečnom prostredí pod Bojnickým zámkom a každoročne ju navštívia desaťtisíce návštevníkov zo Slovenska aj zo zahraničia.

Okrem chovu mnohých druhov zvierat sa Zoo Bojnice aktívne venuje ochrane ohrozených druhov, podpore biodiverzity a environmentálnemu vzdelávaniu verejnosti. Práve vzdelávanie patrí medzi jej hlavné poslania, ktoré napĺňa prostredníctvom Centra environmentálnej výchovy, známeho ako Zooškola.

Zooškola bola otvorená už v roku 1979 ako prvá svojho druhu v bývalom Československu. Dnes ponúka moderné priestory, interaktívne vzdelávacie programy, odborné prednášky, zookrúžky, tábory, súťaže a množstvo ďalších aktivít pre deti, mládež aj dospelých. Prostredníctvom zážitkového učenia približuje návštevníkom svet zvierat, význam ochrany prírody a potrebu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu.

Vďaka spojeniu odbornosti, dlhoročných skúseností a atraktívneho prostredia patrí Zoo Bojnice medzi významné centrá environmentálnej výchovy na Slovensku a dôležité miesto pre budovanie pozitívneho vzťahu verejnosti k prírode.

Virtuálna realita je taktiež spôsob vzdelávania

Virtuálna realita dnes nie je len technológiou pre zábavu. Stáva sa moderným a mimoriadne účinným nástrojom vzdelávania, ktorý dokáže návštevníkov vtiahnuť priamo do deja a umožniť im učiť sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti.

Spoločnosť VR Master s.r.o. vychádza z poznatku, že najefektívnejšie vzdelávanie prebieha vtedy, keď je zapojených čo najviac zmyslov. Človek si totiž výrazne lepšie zapamätá informácie, ktoré nielen počuje alebo číta, ale ich aj vidí, zažíva a aktívne objavuje. Viaceré výskumy v oblasti vzdelávania a kognitívnych vied potvrdzujú, že interaktívne a zážitkové formy učenia vedú k vyššej miere porozumenia, lepšiemu zapamätaniu informácií a väčšej motivácii učiť sa.

Práve preto VR Master vytvára riešenia, ktoré prepájajú moderné technológie s edukáciou. VR Master vytvára projekty, ktoré návštevníkov aktívne zapájajú do objavovania nových poznatkov. Každý si môže zážitok prejsť vlastným tempom a vytvoriť si silnejší vzťah k prezentovanej téme. V zoologickej záhrade virtuálna realita približuje svet zvierat moderným a pútavým spôsobom. Pomáha lepšie pochopiť význam ochrany prírody aj biodiverzity. Projekt pre Zoo Bojnice ukazuje, ako možno spojiť najmodernejšie technológie s kvalitným vzdelávaním. Výsledkom je zážitok, ktorý si návštevníci odnášajú v pamäti ešte dlho po jeho skončení.

Chcete zažiť mačku divú z úplne novej perspektívy?

Príďte 13. júna 2026 od 9:00 do 14:30 do areálu Studnička v Národnej zoo Bojnice a objavte fascinujúci svet jedného z najtajomnejších obyvateľov našich lesov. Čaká na vás virtuálna realita, modely mačky divej a mačky domácej, ako aj interaktívne aktivity zamerané na spoznávanie mačky divej a jej významu v prírode. Podujatie je vhodné pre školy, škôlky, rodiny s deťmi aj všetkých milovníkov prírody. Prostredníctvom moderných technológií a zážitkového vzdelávania sa dozviete viac o živote tejto vzácnej šelmy a výzvach spojených s jej ochranou.

Príspevok Virtuálna realita v ZOO Bojnice: Pozrite sa mačke divej priamo do očí zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Skutočné príbehy plnenia snov vo VR

VR otvorila bránu k zážitkom ako cesta do exotických krajín, adrenalínové športy alebo aj virtuálne stretnutia s tými, ktorí už nie sú medzi nami. Hospicová sestra v USA napríklad zorganizovala „poslednú cestu“ staršiemu manželskému páru, ktorý pre zlomenú nohu nemohol odísť na vysnívanú plavbu na Aljaške. Pomocou Samsung Gear VR a Google Earth VR im preniesla typický výlet, videli prístavy, more, vodopády aj ľadovcové jaskyne, a dokonca navštívili mužov rodný dom. Podobne umelkyňa Sarah Ezekiel trpiaca degeneratívnym ochorením vďaka VR konečne „vykonala plávanie s delfínmi“, čo dovtedy považovala za nemožné.

VR však nie sú len cestovanie a príroda. Užívatelia opisujú aj emocionálne silné zážitky, napríklad návštevu koncertu naživo či umeleckých výstav v simulovanom prostredí. VR umožňuje aj „stretnutia“ so zosnulými, v Južnej Kórei bolo počas televíznej reality show použitých VR avatar zosnulého dieťaťa, aby sa matka mohla virtuálne rozlúčiť s dcérou v rodinnom parku. Môže ísť aj o interakciu so zvieratami, vedenie starobinca napríklad uviedlo, že klienti si cez VR radi pozrú safari s voľne žijúcimi zvieratami či pohodový výlet do prírody. Všetky tieto skutočné prípady ukazujú, že VR zážitky dokážu kompenzovať neschopnosť cestovať či vykonávať aktivity v reálnom svete.

Sám som pár rokov dozadu svojmu zosnulému dedkovi ukazoval v roku 2015 virtuálnu realitu a miesta, ktoré navštívil a pre pohybovú mobilitu už nemohol. Bol to pre neho zážitok, po ktorom mu zostali slzy.

Zdravotné a sociálne prínosy VR pre seniorov a imobilných

VR prináša významné zdravotné i sociálne benefity najmä pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou, seniorov či pacientov po úrazoch. Štúdie naznačujú, že rehabilitačné cvičenia vo VR môžu zlepšiť motoriku: napríklad u cvičiacich pacientov po cievnej mozgovej príhode vedie trojtýždňový tréning vo VR k zlepšeniu pohyblivosti hornej končatiny. VR dokonca pomáha aj pri zvládaní bolesti, napr. simulovaním iného prostredia a odvedením pozornosti prináša úľavu od chronickej bolesti bez nutnosti liekov.

Sociálny aspekt je rovnako dôležitý. Jednotlivci na vozíku či s dlhodobým zdravotným postihnutím často trpia izoláciou. Ako vyzdvihla používatelka v diskusii pre magazín New Mobility, VR pre ňu znamenala „doslova záchranu“ (lifeline), po mesiacoch odlúčenia mohla cez VR komunikovať s deťmi a priateľmi, „podať im v ťavíc vysokú päťku“ a dokonca ich aj objať, hoci videla len ich avatarov. Prvé dojmy boli silno emotívne a počuť hlas blízkych priamo vedľa seba „bolo neskutočne emotívne“.

Podobne seniori využívajú VR pre stimuláciu kognitívnych a emocionálnych funkcií. Špeciálne programy v rezidenčných domoch ponúkajú obyvateľom spomienkové „virtuálne prechádzky“. Simulované výlety na miesta z mladosti, ako detský domov, miesto sobáša či dovolenky pomáhajú vyvolať pozitívne spomienky a zlepšujú náladu. Výskum VR pre seniorov (napríklad platforma Rendever) ukazuje, že virtuálna realita znižuje strach zo pádov, posilňuje sebadôveru a zlepšuje kvalitu života v staršom veku. Skupinové VR zážitky navyše podporujú sociálne zbližovanie a zmierňujú pocit osamelosti. Mnohé programy s prírodnými scenériami tiež zlepšujú relaxáciu. Spoločné zážitky z oceánu, lesa či hôr vedú k poklesu stresu a úzkosti u účastníkov.

Technológie a platformy umožňujúce VR zážitky

Dnešná VR ponuka je bohatá. Medzi populárne headsety patrí Meta Quest (predtým Oculus), ktorý je all-in-one zariadením bez káblov. Oculus Quest 2 stojí približne niečo vyše 300 EUR a poskytuje pohlcujúci zážitok aj pre menej technicky zdatných (má ergonomicky navrhnuté ovládače s popruhmi pre obmedzenú funkciu rúk).

Medzi konkrétne VR aplikácie zamerané na „plnenie snov“ patria:

• Wander (Meta Quest) – umožňuje virtuálne cestovanie po svete cez Google Street View. Používateľ sa môže prechádzať historickými centrami či prírodnými pamiatkami, akoby tam naozaj bol.

• Nature Treks VR – poskytuje relaxačné prírodné scenérie a interaktívne zvieratá. Užívatelia môžu napríklad kŕmiť vtáky či pozorovať živočíchy v 3D prostredí ako sú lesy, lúky či koralové útesy. (Táto aplikácia simuluje prírodu a zvyšuje pohodu.)
• BRINK Traveler – fotorealistická cesta do najkrajších kútov sveta v plnom 3D. Aplikácia zachytáva známe miesta (kaňony, vodopády, horské priesmyky, pláže, dokonca aj vesmírne scenérie) pomocou volumetrických 3D skenov, takže sa používatelia cítia, akoby boli skutočne prítomní na mieste.
• Museum of Other Realities (MOR) – virtuálna galéria súčasného umenia. Je to multiplayerové VR múzeum, kde môže návštevník „vstúpiť do obrazu“ a obdivovať interaktívne umelecké diela svetových VR-umelcov. MOR umožňuje okrem prehliadky vystavy aj sociálnu interakciu a návštevníci sa môžu virtuálne stretnúť a spoločne obdivovať exponáty.

Medzi dostupné VR zážitky patria aj vzdelávacie programy, exkurzie či relaxačné simulácie. Vzniká tak bohatá knižnica aplikácií, z ktorej si môže vybrať každý. Spoločným menovateľom týchto zážitkov je jednoduchý prístup. Virtuálne cestovanie a výlety sú doslova na dosah – stačí nasadiť headset a môžete sa ocitnúť v Machu Picchu, vesmíre alebo koncertnej sále Carnegie Hall. A to všetko z pohodlia vlastnej obývačky

Emocionálny a psychologický prínos VR

VR nie je len zábava, dokáže pôsobiť ako silný emočný a motivačný nástroj. Uvoľnenie psychickej záťaže a zlepšenie nálady prinášajú najmä prírodné a umelecké scenérie, ktoré v kombinácii s pokojnou atmosférou pôsobia ako jemná melódia na myseľ. Aplikácie s meditáciou a relaxačnými svetmi, napríklad prechádzky lesmi, po pláži či medzi horami, účinne znižujú úzkosť a podporujú duševnú pohodu. Štúdie ukazujú, že simulácia pokojného prostredia môže rýchlo zlepšiť náladu a znižovať stres. VR tak môže slúžiť ako doplnková forma terapie, pri poruchách úzkosti a depresie bolo preukázané, že VR‑CBT (kognitívno-behaviorálna terapia vo VR) výrazne znižuje symptómy úzkosti aj depresie.

Pre ľudí so zdravotnými obmedzeniami má VR aj silný motivačný rozmer. Keď senior zažije vďaka VR niečo, čo by inak nezvládol (napr. „prelety“ ponad svet či bežné činnosti v seniorských skupinách), cíti nový impulz a energiu. Pacienti na dôchodku často uvádzajú, že VR ich „prebudilo“, zrazu majú zmysel učiť sa nové technológie a „žiť znova naplno“. Motiváciu zvyšujú aj spoločenské VR aktivity. Skupinové cestovanie po pamiatkach, online divadelné predstavenia či spoločné hry spájajú starších ľudí aj ich rodiny. Takéto zážitky výrazne zlepšujú psychický stav.

Obmedzenia a výzvy

Napriek veľkému potenciálu má VR aj svoje limity a výzvy. Jedným z najvýraznejších je cena technológie. Kvalitné systémy (VR headset, počítač či herná konzola) môžu byť finančne náročné ako upozorňuje používateľka vo VR komunite, investícia do celého systému „môže byť výrazná“. Treba tiež počítať so softvérovými a hardvérovými požiadavkami (napríklad niektoré VR zážitky vyžadujú silný počítač s výkonnou grafikou). Technická zložitosť môže byť pre seniorov a niektorých zdravotne znevýhodnených bariérou, často potrebujú asistenciu pri nasadzovaní headsetu či ovládaní.

Ďalšia výzva je spojená s fyziologickými reakciami: približne tretina ľudí môže pri VR zažívať nevoľnosť alebo závrat, najmä pri simulácii rýchleho pohybu (tzv. VR-sickness). Preto je potrebné vyberať vhodný obsah, stabilné scenérie a plynulý pohyb môžu túto nevoľnosť zmierniť. Z iných obmedzení stojí za zmienku aj to, že používateľ so zhoršenou mobilitou nemusí vedieť odložiť headset, či potrebuje pomoc s nasadením zariadenia. Niektoré systémy sa však snažia byť prístupnejšie, ako napríklad ovládače Oculus Quest majú popruhy, ktoré pomáhajú ľuďom s obmedzenou funkciou rúk.

Virtuálna realita predstavuje silný motivačný a terapeutický nástroj. Na jej využitie je však potrebná dôkladná príprava. Zahŕňa napríklad školenie obsluhy, výber vhodného obsahu alebo spoluprácu so špecialistami. Významnou výzvou ostáva aj lokalizácia. Viac aplikácií a obsahu v slovenčine alebo češtine by sprístupnilo VR širšiemu publiku. Odborníci zdôrazňujú, že kým technológia ešte len dobieha svoj plný potenciál, je kľúčové informovať verejnosť o jej možnostiach a limitoch, podobne ako pri každej reklame novej technológie. Len vtedy budú VR zážitky bezpečné, príjemné a skutočne prínosné.

Virtuálna realita pomáha plniť sny a prekonať fyzické prekážky

Virtuálna realita ponúka cestovanie, adrenalínové zážitky, umelecké i spoločenské akcie v domácom prostredí. Pre seniorov a imobilných má VR veľkú terapeutickú hodnotu: zlepšuje pohyblivosť, zmierňuje bolesť, stimuluje myseľ a najmä redukuje sociálnu izoláciu. Využíva sa cez VR headsety (Meta Quest, SteamVR zariadenia) a platformy, ktoré podporujú rôznorodé aplikácie ako virtuálne výlety (Wander, BRINK), relax (Nature Treks), či interaktívne múzeá (Museum of Other Realities).

Na Slovensku aj v Česku dnes fungujú VR centrá (herne a free-roam arény) a rastie ponuka VR zariadení v obchodoch. Zároveň však treba počítať s cenou, technickou náročnosťou a občasnou potrebou asistencie.

Preto je možnosťou zvážiť aj prenájom virtuálnej reality odborníkmi. Ak si nechcete hneď kupovať vlastný headset, vhodnou alternatívou je prenájom zariadení alebo celého zážitku od profesionálov. Odborné firmy zaistia kompletný servis od výberu vhodného obsahu (relaxačný, spomienkový, cestovateľský či terapeutický) až po technickú asistenciu a inštruktáž. Spoločnosti ako sú VR Expert s.r.o. ponúkajú virtuálnu realitu, ktoré prídu prísť priamo do zariadenia pre seniorov alebo nemocnice. Týmto spôsobom si môže VR vyskúšať každý, bez nutnosti investície či technických znalostí.

Napriek tomu sa ukazuje, že plnenie snov vo virtuálnej realite má reálny význam, prináša ľuďom radosť, psychickú úľavu a nové motivácie tam, kde ich klasické obmedzenia nedovolia.

Príspevok Plnenie snov vo virtuálnej realite: keď telo nestačí, VR pomáha zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Slovo ‚virtuálna prehliadka‘ sa začalo čoraz viac skloňovať počas pandémie a lockdownov. Dnes máme možnosť navštíviť množstvo turistických lokalít vo virtuálnej forme.

Nahradí to však zážitok zo skutočnej návštevy daného miesta? Ani omylom! Virtuálna prehliadka nikdy nenahradí ten pocit, aký máte pri osobnej návšteve, pachy, vlhkosť, ľudia… Prečo sa tým teda zaoberať? Lebo virtuálna prehliadka má niekoľko výhod, ktoré sa nedajú zachytiť inak ako cez toto médium. Kým sa k nim ale dostaneme, pozrite si tieto top štiry virtuálne prehliadky:

Auschwitz 

• Toto smutné miesto dostalo digitalizáciu vo forme virtuálnej prehliadky, na ktorej určite strávize nejaký čas a zamyslíte sa nad zverstvami minulosti. Zaujímavé sú nočné fotky. 
• https://panorama.auschwitz.org/tour1,en.html

Vatikán 

• Opäť silné miesto, tentoraz však svojím zlatom. Prechádzka v popredných budovách vo Vatikáne je príjemne strávený čas, hoci len virtuálne. 
• https://www.museivaticani.va/content/museivaticani/en/collezioni/musei/tour-virtuale-sale-sistine.html

Dunaj 

• Rozpracovaný projekt, ktorý vás vezme naprieč Dunajom, kde máte možnosť spoznať miesta aktivít s cieľom chrániť vtáctvo pred nadmerným úhynom. Toto je náš projekt, na ktorého rozhraní stále pracujeme. Lama VR. 
• https://danube.lamavr.sk/

Machu Picchu 

• Mimo Európy sa pozrieme na jednu z najdôležitejších pamiatok Južnej Ameriky.
• https://www.youvisit.com/tour/machupicchu

Keď ste si pozreli tieto diela, aký pocit to vo vás zanechalo? Akú emóciu vyvolalo? Virtuálna prehliadka má najdôležitejšiu úlohu vytvoriť záujem o dané tému a dané miesto. V ideálnom prípade má nalákať na skutočnú osobnú návštevu. Netreba zabúdať ani na to, že je to dôležitý marketingový nástroj.

Virtuálne prehliadky ako marketingový nástroj 

• Čísla! Kvalitná virtuálna prehliadka znamená, že užívateľ strávi dlhší čas na webe, čo v dôsledku zvyšuje pozíciu webu vo výsledkoch vyhľadávania na Google. 
• Informovanosť! Dnes je všetko na internete a ľudia majú radi, keď vedia, do čoho idú! Keď im biznis ukáže, čo môžu očakávať, zákazníci to ocenia. 
• Transparentnosť! Neukazujete len pekné prostredie a usmievavých ľudí. S virtuálnou prehliadkou ukazujete všetko! 
• Interaktivita! Atmosféru predajne alebo biznisu môžete zachytiť už pri tvorbe prehliadky, a to prostredníctvom interaktivity. Biznis môže ponúknuť zľavový kupón alebo iný bonus za to, že návštevník nájde všetky skryté predmety… Príklad. 
• Odlíšenie sa! Virtuálne prehliadky je možné prehliadať aj prostredníctvom okuliarov virtuálnej reality. A to na veľtrhu alebo inej výstave zaujme viac ako taška s logom firmy!

Príspevok Najlepšie virtuálne prehliadky:  zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Robotický zamestnanec menom Model T sa skladá v základe len robotickým trupom namontovaným na špeciálnej platforme. Jeho robotické ramená sú zakončené s troma prstami schopnými úchopu. Vďaka ním tak zvládne robot dopĺňať tovar tam, kde práve chýba.

Robot ovládaný na diaľku pomocou VR

Robot však nie je úplne autonómny. V podstate len predstavuje predĺženú ruku osoby, ktorá ho ovláda cez virtuálnu realitu. Výhodou je, že tak môže činiť v podstate odkiaľkoľvek na svete, pokiaľ je na danom mieste kvalitné internetové pripojenie. Podľa výrobcu je latencia medzi operátorom a robotom 50 milisekúnd, čo znamená kopírovanie pohybov v pomerne reálnom čase.

Testovanie v Japonsku

Japonsko je robotmi známe a preto je nie veľkým prekvapením, že prvý takýto robot je testovaný v obchode japonského reťazca FamilyMart. Z tohto obchodu pochádza aj video, ktoré zachytáva robota doplňujúceho nápoj. Rýchlosť Modelu T zamestnanca mesiaca neurobí, ale poukazuje na schopnosť pomerne jemnej motoriky, sprevádzaný až prekvapivým rozsahom pohybu. Jeho kĺby by mali byť schopné pohybu v uhle 22 stupňov, takže ramená dokážu kopírovať pohyby operátora veľmi dôveryhodne.

Navyše sám operátor na videu vykonáva pohyby v ďaleko pomalšom tempe, ako v ktorom by fľaše do regálu vkladal, ak by u neho bol osobne prítomný. Lenže to je presne to, čomu sa chcú tvorcovia robota vyhnúť. Podľa ich slov je zariadenie do obchodov inštalované práve pre testovanie fungovania obchodu bez prítomnosti ľudského faktora.

Zamestnanci tak týmto spôsobom môžu vykonávať aj manuálnu činnosť z domova, čo v časoch, kedy je doporučované sociálne dištancovanie, príde vhod. Navyše to vedenie obchodu umožňuje najímať pracovnú silu v podstate z akejkoľvek časti sveta.

Telexistence sa chce v prvých fázach testovania zamerať na rýchlosť a presnosť pohybov robota. Preto všetko zatiaľ prebieha v zadných skladoch obchodu, respektíve v sekcii nápojov. Neskôr by sa malo Modelu T dostať do rúk o niečo krehkejšieho tovaru, ako sú napríklad sendviče, ryžové guľky i tzv. Bento boxy, teda japonské obedové krabičky.

V prípade, že sa robot osvedčí, mal by sa stať súčasťou každej predajne po celom Japonsku. Do roku 2022 je však zatiaľ počítané iba s dvadsiatimi predajňami reťazca FamilyMart.

Práve krajina vychádzajúceho slnka je pre roboty krajinou zasľúbenou. Nielenže sa ich tam vyvíja veľké množstvo, ale zároveň sa im tu dostáva priestoru i mimo laboratória a v reálnom svete zastávajú rad funkcií. Niektorí roboti sa zapájajú do domácich prác, iní hrajú vo filmoch a dvaja z nich boli dokonca oficiálne vybraní ako maskoti odložených olympijských hier.

Príspevok Doplňovanie tovaru v obchodoch pomocou virtuálnej reality a robotov ovládaných na diaľku zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtuálna realita v stretávaní mŕtvych

Virtuálna realita dokáže naozaj oklamať ľudské mysli a vďaka nej je možne dosiahnuť množstva veci. Juhokórejská produkčná spoločnosť Munhwa Broadcasting Corporation, opisuje príbeh matky Jang Ji-sung. Ta smúti za svojou mŕtvou dcérou Nayeon.

Zábery ukazujú virtuálnu realitu, v ktorej sa mohla matka vďaka VR headsetu HTC Vive Pro a hmatovým rukaviciam so zosnulou dcérou stretnúť. 

Produkcia trvala 8 mesiacov

Produkčný tím pracoval na projekte osem mesiacov. Celý virtuálny park bol navrhnutý podľa skutočného, ktorý matka s dcérou v reálnom svete navštívili.

Pomocou nasnímaných pohybov detského herca sa simulovali pohyby dieťaťa. Následne bol tento model prevedený na zobrazenie Nayeon. Následne si Jang nasadila VR headset a okuliare, vďaka ktorým je možne simulovať dotyk. Mohla tak okrem stretnutia držať dcéru za ruku a prežiť narodeninovú oslavu.

Šťastie na pár minút

Matka označila stretnutie za chvíľkové šťastie. „Stretla som Nayeon, ktorá na mňa volala s úsmevom. Cítila som sa šťastná. Myslím, že som mala sen, ktorý som vždy chcela.“, povedala matka pre Aju Business Daily. Jedna sa o veľmi emotívnu udalosť. Na videu je možne vidieť slzy a prítomný je aj zvyšok rodiny vrátane otca, brata a sestry mŕtveho dievčaťa.

Podľa neurochirurga na tom nie je nič zlé

Michael Grazian, americký neurochirurg, hovorí, že na tom nie je nič zlé. V decembri minulého roka sa vyjadril pre spoločnosť Dell „Pretože viete, že daná osoba už nežije, akceptujete jej virtuálny ekvivalent, čo prináša ukľudnenie.“. Robiť ale predčasne závery je však priskoro, pretože stretnutia so zosnulými vo virtuálnej realite sú zatiaľ veľkým neprebádaným územím.

Zdroj: Futurism

Príspevok Stretnutie s mŕtvou dcérou vo virtuálnej realite zobrazený najskôr Virtuálna Realita.

Virtual Medicine – slovenská firma 21. storočia

Táto firma mladých ľudí vytvorila aplikáciu Human Anatomy VR, ktorá pomáha študentom medicíny zvládnuť výučbu jednoduchšie. A to na vyššej úrovni. Pomocou tejto aplikácie si viete pozrieť aj tie najdetailnejšie štruktúry ľudského tela. Každý orgán, sval či kosť si viete rotovať, priblížiť, rozobrať a naspäť poskladať. Ak kliknete na jednotlivé časti tela, zobrazí sa vám ich názov a stručný popis o danej štruktúre.

Pri každej sústave ľudského tela je možnosť sa aj otestovať v podobe krátkeho testu s výberom zo štyroch odpovedí, kde je vždy len jedna správna. Táto aplikácia je jednoznačne skvelá nie len pre študentov medicíny, ktorým pomôže pri lepšej predstavivosti a učeniu sa na skúšky, ale aj pre bežných ľudí, ktorí chcú vedieť ako funguje ľudské telo a z čoho všetkého sa skladá.

Aplikácia sa dostáva do škôl

Virtuálna anatomická učebňa v Košiciach je len tretia svojho druhu na strednej škole. „Veríme v budúcnosť virtuálnej reality v medicínskej praxi. Sme veľmi radi, že v spolupráci s partnermi sa nám podarilo túto technologickú inováciu priniesť na stredné školy, ktoré vychovávajú budúcich zdravotníckych pracovníkov. Keďže tých je na Slovensku nedostatok, aj takýto projekt by mal pomôcť prilákať mladých ľudí k tomuto odboru,“ zdôraznila Lenka Smreková, finančná riaditeľka siete polikliník ProCare a siete nemocníc Svet zdravia.

Technologickým partnerom a iniciátorom projektu je spoločnosť Samsung Electronics, ktorá škole poskytla vybavenie pozostávajúce zo 16 setov pre virtuálnu realitu a 65-palcovú obrazovku. „Chceme poukázať na nové netradičné spôsoby výučby prostredníctvom našich technológií a tiež zatraktívniť štúdium medicíny. Ľudské telo je úžasný fenomén a v spojení s virtuálnou realitou prináša nové možnosti k jeho bádaniu,“ uviedla Zuzana Mravík Zelenická, Corporate Citizenship Manager zo spoločnosti Samsung. 

Učebna s virtuálnou realitou

„Koncom roka 2017 vznikla prvá takáto učebňa v Košickom kraji na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach. Teší nás, že k nej pribudla ďalšia. Aj v našom kraji vnímame v posledných rokoch nedostatok študentov, ktorí sa hlásia na zdravotnícke školy. Tí potom chýbajú v nemocniciach a ďalších zdravotníckych zariadeniach. Len v kraji chýba zhruba 200 zdravotných sestier, ďalších 250 je v dôchodkovom veku. Verím, že aj takáto moderná učebňa zvýši záujem mladých ľudí o štúdium v zdravotníckych odboroch,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Čo tvorí virtuálnu anatomickú učebňu?

• 16 VR setov: Samsung Gear VR s kontrolerom a Samsung Galaxy S8
• 1 x Google Chrome cast (umožňuje zrkadlenie obrazu z VR na obrazovku,  z 3D do 2D, umožňuje zapojenie celej triedy)
• 1 x 65 palcová interaktívna obrazovka Samsung
• licencie na aplikáciu VAU pre stredné školy

Virtuálnu realitu chcú aj na iných hodinách

Momentálne sú na Slovensku zriadené tri virtuálne anatomické učebne. V decembri 2016 vznikla prvá virtuálna učebňa pre študentov medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a koncom roka 2017 prvé VAU učebne na dvoch stredných zdravotníckych školách – v Michalovciach a v Bratislave na Strečnianskej ulici.

Na konci školského roka 2017/2018 spoločnosť Samsung zisťovala, ako sa žiakom na stredných školách v Bratislave a Košiciach s virtuálnou realitou na hodine anatómie pracuje. Vyše 82,4 percenta opýtaných študentov uviedlo, že anatómia sa im pomocou virtuálnej reality učí ľahšie. Takmer 91,8 percenta by zase chcelo virtuálnu realitu využívať nielen na anatómii, ale aj na iných predmetoch. A vyše 94 percent by ju odporučilo aj ostatným študentom.

Žiaci pritom v otvorených otázkach konštatovali, že vďaka tomuto projektu si dokážu rýchlejšie osvojiť poznatky a lepšie ich pochopiť, keďže jednotlivé sústavy vidia a môžu s nimi narábať. Súťaž o zriadenie virtuálnej anatomickej učebne vznikol v spolupráci spoločností Samsung Electronics, siete nemocníc Svet zdravia a startupu Virtual Medicine. Jeho cieľom je nasadiť inovatívne technológie do procesu výučby a ukázať ich prínos, prispieť k zvýšeniu kvality prípravy študentov na budúce povolanie i k zvýšeniu atraktivity samotného štúdia. Celkové náklady na zriadenie virtuálnej učebne sa vyšplhali na takmer 40-tisíc eur.

Zdroj : TS spoločnosti Samsung

Príspevok V Košiciach otvorili ďalšiu učebňu s virtuálnou realitou zobrazený najskôr Virtuálna Realita.