Podľa martinských lekárov dokáže Oculus Rift v kombinácii so špeciálnymi hrami liečiť.Hranie hier a liečenie chorôb ide dokopy. Zavítali sme do martinskej očnej kliniky UVEA Mediklinik, kde tím lekárov skúma možnosti aplikovania virtuálnej reality (VR) pri liečbe takzvanej tupozrakosti. Prvotné výsledky sú pritom sľubné.

Syndróm lenivého oka je stálym problémom

Tupozrakosť, amblyopia, alebo tiež syndróm lenivého oka postihuje približne dve až tri percentá svetovej populácie. Ide o poruchu videnia, ktorej príčinou je zväčša ďalekozrakosť jedného oka.

Oči sa tento problém snažia kompenzovať zaostrovaním na blízko, čoho vedľajším efektom môže byť škúlenie. Aby zároveň mozog zabránil interpretácii dvoch odlišných obrazov z rôznych očí (dvojitému videniu), informácie prichádzajúce z jedného oka akoby „vypne“. V dôsledku toho človek stráca schopnosť vnímania hĺbky, vidí teda len 2D obraz.

U detí sa problém rieši zakrytím zdravého oka, čím je „lenivé“ oko nútené k námahe. Týmto spôsobom je možné tupozrakosť v niektorých prípadoch vyliečiť. Daný postup ale funguje len do určitého, kritického veku a nedá sa teda aplikovať na dospelých pacientov.

Virtuálna realita v medicínskej praxi

Podľa najnovších poznatkov ale nemusí byť všetko stratené ani u starších ľudí. Pomôcť totiž môže virtuálna realita, ktorej podstatou je práve vnem trojrozmerného obrazu.

Jedným z najznámejších projektov vo svete VR je Oculus Rift, ktorý minulý rok kúpila spoločnosť Facebook za dve miliardy dolárov (približne 1,86 miliardy eur). Práve toto zariadenie využívajú aj lekári na martinskej očnej klinike.

Oculus Rift je stále v štádiu vývoja a nejde teda o finálny produkt. Už nejaký čas je ale k dispozícii druhá testovacia verzia určená pre vývojárov (Development Kit 2), pričom firma Oculus VR aktuálne pracuje už na tretej generácii.

Ide o náhlavnú súpravu (headset) s dvomi šošovkami. Pred každým okom je prostredníctvom OLED displeja premietaný mierne odlišný obraz s rozlíšením 960 × 1 080 pixelov (verzia DK2), vďaka čomu je dosiahnutý dojem hĺbky. Ide teda o podobný princíp, aký je používaný v 3D kinách alebo v televízoroch.

Hlavný rozdiel ale spočíva v tom, že obraz je v prípade VR headsetu v bezprostrednej blízkosti používateľa a v reálnom čase sa zároveň prispôsobuje polohe hlavy. Pokiaľ sa teda používateľ pozrie do strany, zmení sa i jeho zorné pole vo virtuálnom svete.

Hraním k lepšiemu zraku

S VR headsetom je už kompatibilný celý rad hier, no pre lekárske účely sa na klinike využíva špecializovaná aplikácia s názvom Diplopia. Jej autorom je James Blaha, ktorý má korene v Českej republike, no žije v San Franciscu.

Diplopia svoju púť odštartovala kampaňou na webe Indiegogo, kde sa autorovi podarilo od dobrovoľníkov vyzbierať dostatok financií pre ďalší vývoj.

Sám J. Blaha pritom trpí tupozrakosťou, no tvrdí, že vďaka kombinácii headsetu Oculus Rift a vlastnej hry Diplopia sa vraj jeho zrak výrazne zlepšil a dokonca začal vnímať 3D obraz. Lekári mu pritom tvrdili, že jeho problém sa nedá riešiť.

Diplopia je však stále len v štádiu testovacej verzie, a tak nie je voľne prístupná širokej verejnosti. Je o ňu ale možné zažiadať prostredníctvom oficiálneho webu. Záujemca ale musí vlastniť headset Oculus Rift, ktorý stojí okolo 300 eur.

Aplikácia obsahuje niekoľko režimov, respektíve samostatných hier. V rámci nich používateľ napríklad ovláda vesmírnu loď, prípadne hrá značne modifikovaný „stolný tenis“.

Na rozdiel od prekrytia silnejšieho oka, sa pri Diplopii v spojení s VR headsetom využívajú obe oči a sú teda stimulované súčasne.

„Ide o takzvanú metódu push-pull, v rámci ktorej je slabšie oko tlačené, pričom dominantné oko ho naopak ťahá. Oculus Rift totiž obsahuje dve šošovky s dvomi obrazmi, pričom v rámci každého človek vidí niečo iné. Vďaka tomu precvičuje binokulárne videnie, a teda i hĺbkové vnímanie.“, vysvetľuje problematiku doktor Anders Rustand Holm.

Ako prebieha liečba?

Liečebný proces pomocou virtuálnej reality je na martinskej očnej klinike zatiaľ v skúšobnej fáze. V rámci výskumu lekári overujú prípadný pozitívny efekt virtuálnej reality na zrak pacientov, ako aj ich trojrozmerné vnímanie.

„Keď príde pacient, urobíme skríningové vyšetrenie, ktorým si overíme jeho vhodnosť pre absolvovanie danej liečby a následne stanovíme jej postup. V rámci vyšetrenia overujeme schopnosť hĺbkového vnímania, ktorú budeme počas liečby neustále kontrolovať a porovnávať,“ uviedol doktor.

„Momentálne sme len na začiatku výskumu. Máme šesť dospelých pacientov, no teoreticky je liečbu možné aplikovať aj u detí. Pacient príde dvakrát do týždňa s tým, že počas jedného sedenia hrá 40 minút,“ dodáva.

Výskum bude podľa doktora A. R. Holma prebiehať zhruba mesiac, takže každého pacienta čaká deväť sedení, po ktorých budú lekári vedieť overiť prípadný pozitívny efekt danej kúry. Testovaná vzorka ľudí sa vraj zatiaľ nesťažovala na žiadne vedľajšie efekty, ako je bolesť hlavy, očí alebo závrate.

Na základe výsledkov potom chcú liečbu na klinike zaviesť ako štandardný produkt pre ľudí trpiacich amblyopiou. Pre sprístupnenie liečby deťom je vraj v pláne i lokalizácia aplikácie do slovenčiny.

Sľubné vyhliadky

U dvoch pacientov, ktorí majú za sebou už štyri sedenia, vraj lekári pozorujú isté zlepšenie –vidia o niečo lepšie a jeden má taktiež lepšie skóre z testov hĺbkového videnia. Na vyrieknutie definitívneho ortieľu je ale ešte pomerne skoro, program je totiž len na začiatku.

Výskum testujúci pozitívny efekt VR na vnemové schopnosti ľudí pritom vraj už v niektorých kútoch sveta prebehol. Martinská očná klinika je ale medzi prvými inštitúciami, ktoré virtuálnu realitu používajú v rámci oftalmológie, teda očného lekárstva.

Podľa výsledkov doterajších štúdií ale nie je efekt liečby trvalý a je ju potrebné opakovať približne každého pol roka až osem mesiacov.

Dobrou správou však je, že danú liečbu by s vhodnou softvérovou aplikáciou mohli ľudia absolvovať i doma. Navyše, hoci martinská očná klinika svoj program realizuje s využitím headsetu Oculus Rift, teoreticky by mal fungovať aj s inými podobnými zariadeniami, ako je napríklad Samsung Gear VR či novinka od HTC a Valve.

Ako navyše pripomína doktor A. R. Holm, VR zariadenia i samotná hra Diplopia sú stále pomerne veľké novinky na začiatku cesty a nejde o finálne produkty.

Podľa doterajších štúdií ale majú pred sebou svetlú budúcnosť. Lekári sa pritom určite budú snažiť hľadať rôzne spôsoby, ako virtuálnu realitu zdokonaľovať a využiť ju rovnako v prospech ľudí trpiacich rôznymi zdravotnými ťažkosťami či obmedzeniami.

Zdroj : Zive.sk